Brusel sa snaží upokojiť kritikov prísľubmi dotácií na „zelené technológie“, avšak pre priemysel je to len kozmetická úľava. Problémom totiž nie je nedostatok grantov, ale neúmerne vysoké prevádzkové náklady a strata trhov.
Európske priemyselné podniky bijú na poplach. To, čo malo byť projektom modernej ekologickej transformácie, sa podľa nich mení na ekonomický experiment s katastrofálnymi dôsledkami.
Aliancia 78 energeticky náročných spoločností, medzi nimi ThyssenKrupp, BASF, ArcelorMittal, Solvay či Siemens Energy, zaslala predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej 20. októbra otvorený list, v ktorom varuje, že súčasná podoba Zelenej dohody EÚ a systému emisných povoleniek ETS ohrozuje „ekonomickú životaschopnosť a samotnú existenciu európskeho priemyslu“.
Náklady rastú, podniky miznú
Podniky zdôrazňujú, že náklady na uhlík sú v Európskej únii až 70-krát vyššie ako v Japonsku a neúmerne zaťažujú výrobu. Európa sa podľa signatárov stáva najdrahším miestom na svete pre priemyselnú produkciu, čo ohrozuje stovky tisíc pracovných miest a vedie k masovému presunu výroby mimo Únie.
Firmy preto požadujú, aby Brusel prehodnotil základné piliere Green Dealu, ktorý v dnešnej podobe považujú za ekonomicky neudržateľný.
V liste žiadajú štyri konkrétne kroky, ktoré by podľa nich rozhodli o prežití mnohých odvetví:
Predĺženie bezplatných emisných kvót nad rámec roku 2034. Ich rýchle rušenie spojené s cieľom nulových emisií do roku 2039 považujú za „prakticky nevykonateľné“. Dekarbonizačné technológie, ako vodík či CCS, podľa nich nebudú do polovice 30. rokov v Európe dostupné.
Pozastavenie uhlíkového cla CBAM (Carbon Border Adjustment Mechanism), ktoré malo pôvodne chrániť európskych výrobcov pred lacnejšou konkurenciou z tretích krajín. „CBAM v praxi nefunguje a ešte viac zvyšuje byrokratické náklady,“ upozorňujú priemyselníci.
Zmrazenie sprísňovania referenčných hodnôt ETS, ktoré určujú množstvo bezplatných kvót. Ich ďalšie znižovanie by podľa firiem znamenalo prudké zdraženie výroby a úplnú stratu predvídateľnosti.
Rozšírenie systému kompenzácií cien elektriny, pretože aj nepriame náklady na CO₂ sú už pre mnohé odvetvia likvidačné.
Európska výroba sa stane nekonkurencieschopnou
Generálny riaditeľ Zväzu priemyslu a dopravy Česka Daniel Urban upozorňuje, že súčasný model ohrozuje celé sektory.
„Európski výrobcovia majú spoplatnené emisie, zatiaľ čo ich konkurenti mimo Únie nie. CBAM mal tento nepomer vyrovnať, ale v praxi nefunguje. Ak sa zrušia bezplatné kvóty a CBAM sa neosvedčí, európska výroba sa stane úplne nekonkurencieschopnou,“ hovorí Urban.
Podobne reagujú aj chemické podniky. Podľa európskej asociácie Cefic bolo zatváranie chemických závodov v rokoch 2023–2024 desaťnásobne vyššie než historický priemer.
„Chemický priemysel čelí jednému z najhlbších poklesov v histórii. Ak sa nič nezmení, EÚ riskuje trvalé poškodenie svojej priemyselnej základne,“ varuje združenie.
Aj generálny riaditeľ Európskej oceliarskej asociácie Axel Eggert považuje cieľ Komisie znížiť emisie o 90 % do roku 2040 za „ilúziu“. „Očakávať takmer úplnú dekarbonizáciu oceliarstva, dopravy a domácností za pätnásť rokov je nereálne,“ uviedol pre Euronews.
Európska politika verzus realita výroby
Európska komisia však trvá na svojom. Ursula von der Leyenová síce deklaruje, že „rozumie obavám priemyslu“, no zároveň opakuje, že zelená transformácia sa musí dokončiť.
Brusel sa snaží upokojiť kritikov prísľubmi dotácií na „zelené technológie“, avšak pre priemysel je to len kozmetická úľava. Problémom totiž nie je nedostatok grantov, ale neúmerne vysoké prevádzkové náklady a strata trhov.
Český minister životného prostredia Petr Hladík pripomína, že Praha dlhodobo požaduje reálne dopadové štúdie pre jednotlivé krajiny. „Takto nastavený cieľ by ohrozil konkurencieschopnosť českého i európskeho priemyslu a mal by negatívne sociálne dopady,“ varuje Hladík.
Európa stráca dych
Green Deal, predstavený v roku 2019 ako vlajková loď Európskej komisie, mal pôvodne znížiť emisie skleníkových plynov o 55 % do roku 2030 a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Komisia tento rok návrh ešte sprísnila. Cieľom má byť zníženie čistých emisií o 90 % do roku 2040.
No rokovania členských štátov o týchto cieľoch viaznu. Mnohé vlády upozorňujú, že rozpočty na obranu a podporu priemyslu sa nedajú súčasne kombinovať s extrémne nákladnou zelenou transformáciou.
„Už nejde o ojedinelé sťažnosti z jednej krajiny,“ hovorí prezident českej Hospodárskej komory Zdeněk Zajíček.
„S plnou vážnosťou to dnes opakuje celá Európa: bez realistickej klimatickej politiky prestaneme byť miestom, kde sa oplatí vyrábať, investovať a zamestnávať. Ak európsky biznis prestane zarábať, z čoho budeme zelenú transformáciu financovať?“ dodáva.
Priemysel chce prežiť
Zelenej dohode sa čoraz častejšie vyčíta, že sa z vízie udržateľnosti stáva ideologický projekt odtrhnutý od reality.
Energeticky náročné podniky tvrdia, že už dnes neinvestujú do expanzie, ale do prežitia. Bez zásadnej revízie pravidiel môže podľa nich EÚ prísť o celé segmenty výroby. A to od hutníctva po chémiu.
Aj preto odkaz priemyslu pre Brusel znie jednoznačne: Ak Európa nezmení smer, Green Deal zničí to, čo mal pôvodne zachrániť – európsku ekonomiku.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Firmy bijú na poplach, píšu list Leyenovej: Green Deal ničí európsky priemysel, hrozí kolaps