Facka pre progresívcov a tajomstvo za zatvorenými dverami: Čo skutočne priniesla návšteva Marca Rubia?

Slovensko nedávno hostilo dôležitú návštevu – amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia. Zatiaľ čo oficiálne správy hovoria o jadrovej energetike a obrane, generál Jozef Viktorín v relácii Bez cenzúry upozorňuje na oveľa hlbšie súvislosti. Podľa neho išlo o jasný signál, že éra diktátu z Bruselu končí a do popredia sa vracia pragmatizmus národných štátov.

Koniec liberálnych ilúzií?

Návšteva šéfa americkej diplomacie na Slovensku nebola podľa Viktorína len zdvorilostným gestom. Označil ju za „obrovskú facku“ pre domáce progresívne a liberálne kruhy. Dôvod je prostý: americká administratíva jasne deklarovala, že o vnútornej podobe a správe štátu majú rozhodovať národné štáty a ich občania, nie európski úradníci.

„Nie Brusel, nie Európska komisia, nie euroúradník bude rozhodovať o tom, akým spôsobom má žiť občan na východnom, strednom či západnom Slovensku,“ konštatuje Viktorín. Zároveň ironicky poznamenal, že lídri opozície, s ktorými sa Rubio nestretol, musia teraz „plakať do vreckovky“, pretože Spojené štáty prejavili rešpekt k demokraticky zvolenej vláde, bez ohľadu na kritiku opozície.

Obrana a nové stíhačky: Bezpečnosť nie je zadarmo

Okrem politických signálov priniesla návšteva aj konkrétne témy v oblasti obrany. Americký kongres schválil predaj ďalších štyroch stíhačiek F-16 pre Slovensko. Generál Viktorín však k tejto správe pristupuje so zdvihnutým obočím. V čase prebiehajúcej konsolidácie verejných financií sa pýta, čo nás tieto stroje budú stáť a aké sú naše skutočné očakávania od spolupráce s USA.

„Obranná bezpečnosť nie je marmeláda vo výstrojnom sklade,“ pripomína generál. Zdôrazňuje, že bezpečnosť je živý mechanizmus, ktorý si vyžaduje neustály vývoj, no zároveň dodáva, že v otázke obrannej dohody (DCA) mala súčasná koalícia za dva roky urobiť viac pre jej úpravu, ak o nej pred voľbami hovorila ako o neprijateľnej.

Čo zostalo za zatvorenými dverami?

Najzaujímavejšia časť návštevy sa však podľa Viktorína odohrala mimo dosahu kamier. Okrem verejných vyhlásení prebehlo aj rokovanie v úzkom kruhu, o ktorého obsahu verejnosť nevie.

Viktorín vyslovuje znepokojivú otázku: „Nezasiahol ten rozhovor aj samotnú existenciu a budúcnosť Slovenskej republiky v rámci nových geopolitických zmien?“. Podľa neho je kľúčové, či bol zo strany USA „zdvihnutý prst“ s podmienkami, alebo išlo o ponuku partnerskej podpory. Odpoveď bude závisieť od sily slovenskej vlády a jej schopnosti vzdorovať tlaku veľmocí, ktoré majú vždy svoje vlastné ambície.

Oživenie V4 a nová éra pragmatizmu

Prekvapivým momentom bolo vysoké hodnotenie formátu V4 zo strany Američanov. Slovensko bude od leta tomuto zoskupeniu predsedať a signály z Washingtonu naznačujú, že stredná Európa bude hrať v budúcich geopolitických zmenách kľúčovú úlohu.

Generál Viktorín uzatvára svoj pohľad výzvou k realizmu. Slovensko ako malý štát musí podľa neho spolupracovať s každým – či už ide o USA, Čínu alebo v budúcnosti Rusko – ak to prinesie prospech jeho občanom. „Dnes bude o budúcnosti rozhodovať pragmatizmus a realizmus,“ dodáva na záver. Zvykne si slovenská opozícia na to, že USA vnímajú súčasné Slovensko ako dôležitého partnera, alebo budú naďalej veriť v „rozbitie Európy“? To ukážu najbližšie mesiace slovenskej diplomacie.

Zdroj: ereport