EXKLUZÍVNE: Sestra Andyho Hryca Bohdana o vzťahu s bratom!

Aký bol váš brat Andy? Ako by ste charakterizovali?

Raketa…. Keď sme boli malí, on mohol všetko a bol centrom pozornosti, lebo bol chlapec. Navyše sa mama aj otec sa o neho veľmi báli, lebo môj brat Miško sa v piatich rokoch utopil. Ja som teda náhradníčka. Nechcel sa učiť, a zázrakom sa mu vždy skoro všetko podarilo. Keď sa mu niečo nepodarilo, málokedy si uznal, že možno si mal dať pozor.

Rodičia mu totiž skôr či neskôr všetko prepáčili a ostatných ukecal. Vždy hovoril rovno, čo si myslel, aj keď sa aj niekedy ohrozil. Milovala som jeho entuziazmus. Keď sa pre niečo nadchol, bol k nezastaveniu, a zväčša bol úspešný…A ja som sa s nikým toľko nenasmiala ako s ním. Mali sme rovnakú výchovu a i zmysel pre humor podobný…

Nebolo vám trošku ľúto, že váš vzťah bol takmer celý život pomerne komplikovaný?

Môj vzťah s ním nebol komplikovaný. Naopak. Naše rodiny si boli blízko, naše deti fakticky spolu vyrastali. Moja dcéra a jeho syn sa narodili s odstupom jedného mesiaca a tak vyrastali ako dvojičky… Komplikácie nastali až v spoločnej firme. Nedopadlo to dobre.

Bratovi ste darovali kostnú dreň. Prečo ste sa mu rozhodli pomôcť?

Ja som vedela, že máme rovnakú krvnú skupinu. Keď ochorel som sa ponúkla, že darujem krv, lebo máme Rh negativ a to nie je jednoduché. Keďže krv nepotrebovali a tam bola aj genetická zhoda som váhala asi tri minúty…prečo som sa rozhodla- lebo krv nie je voda, bol to môj brat a kvôli rodičom .

Stavy po tomto zákroku sú vraj nepríjemné. Ako sa to prejavovalo?

To je výsostne individuálne. Súvisí to aj s vekom. Tá chystačka je náročná. Darca musí byť premedikovaný, a to nebolo extra príjemné. Ale nechcela by som znechutiť nikoho. Sranda to nebola.

V nemocnici ste vraj s Andym spomínali na detstvo. Čo konkrétne ste spolu spomínali?

Nie v nemocnici. Stretli sme sa až v lete, keď už bol doma. Transplantácia prebehla v máji minulého roku. Chodila som za ním a neriešili sme naše veci. I keď teda mne sa žiadalo. Nerozprávali sme sa vyše dvanásť rokov.

Rozprávali sme sa o našich rodičoch. Ja som s nimi žila dlhšie ako on, odišla som až 27 ročná… veľa vecí nevedel. Mama prišla z Poľska, otec prežil to väzenie, mali svoje tajomstvá…. Kým sme mladí nejak každý už vyletí nedočkavo z hniezda….a moc sa neobzerá…chýbali nám informácie, tak sme sa podelili.

Aký máte vzťah so svojou neterou Wandou Adamík Hrycovou?

Wanda je naše krsňa…Keď bola malá, asi dva rôčky mala, som bola ňou taká očarená, že som zatúžila po vlastnom dieťati. Teraz mi pripadá ako mladšia sestra….Má veľmi veľa otcových vlastností…

Je lepšie pripravená na život ako som bola ja….Snáď neurobí chybu… Je šikovná, moderná žena. Teším sa z každého jej úspechu.