Víťazstvo Slobodných v rakúskych parlamentných voľbách nebolo šokom, predpokladalo sa. FPÖ získala 29,2 percenta, doteraz vládnuci ľudovci 26,5. Historicky najhorší výsledok mali socialisti, len 21 percent a úplne Zelení – 8,3 percenta.
Ide o ďalší posun na celkovej európske politickej scéne: najprv sa k vláde v Taliansku dostala konzervatívna Giorgia Meloniová, potom v susednom Francúzsku prudko posilnila Marine Le Penová a takmer si tiež siahla na kormidlo moci.
V Nemecku rastie AfD rovnako ako antivojnová ľavica v podobe Sahry Wagenknechtovej. A najmä, ako ukazujú regionálne voľby, prudko strácajú doterajšie „tradičné“ strany.
Do toho silnejú konzervatívci v Holandsku, v Česku Babiš atď.
Tradičné Rakúsko sa búri
Niečo podobné sa teraz zopakovalo v Rakúsku. Dôvod? Jednoduchý. Ľudia chcú hrádzu imigrácii. Nielen tradiční Rakúšania ale aj mnohí imigranti, ktorí tiež volili FPÖ. Pretože aj tí vnímajú, že čoskoro nemusia žiť v tom Rakúsku, do ktorého prišli a kde chcú žiť. V spokojnej, stabilnej krajine s istou kultúrou. Navyše, po USA aj po celom európskom kontinente rastie napätie z čoraz agresívnejšieho presadzovania LGBTI tém. A vôbec z aktivistického spochybňovania všetkého tradičného, vrátane rodiny.
Mohlo by vás zaujímať:
Navyše, ľudia sú znepokojení aj z toho, že strácajú jednu z najdôležitejších vecí: pocit bezpečia. Nepáči sa im čítať o pouličnej kriminalite ani o prípravách teroristických útokov zo strany radikálov, ktorí sa ako utečenci infiltrovali do alpskej republiky.
A zrazu sme hlavný prúd!
A tak zrazu už slovenská koalícia nie je na okraji európskej politiky, ako to ohlasovali predstavitelia PS („udržíme nás v Európe“). Naopak, s tým, ako Európania prestávajú veriť mediálnym ampliónom a kvázi autoritám, západná politika začína naberať odvahu zaoberať rovnakými vecami, o akých sa mnohí nebáli povedať pravdu už dávno tu. A Slovensko sa, paradoxne, stáva mainstreamom. A to je len dobre. Európa sa potrebuje zmeniť. A naučiť sa trochu brániť.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
KOMENTÁR Európa už nechce bezuzdnú imigráciu ani kultúrne vojny