Erika Mokrý, blogerka a infuencerka: Prekonala rakovinu prsníka a cez koronu zázračne otehotnela…

Jej život je silnejší ako hollywoodsky scenár, či kniha od J.K. Rowlingovej. Eriku čakala oslava 28. narodenín, bola šťastne zamilovaná a plná energie. Narodeniny však nedopadli podľa jej predstáv, v ten deň jej lekárka oznámila, že má rakovinu prsníka.

„Kedysi som chcela mať veľké prsia. Dnes mám len jedno. Kedysi som chcela dlhé blond vlasy. Dnes som rada, že mi po polročnom strihu „na koleno“ narástli. Irónia osudu? Ja by som to nazvala život. Nastavil mi zrkadlo, dal príučku,“ hovorí Erika Mokrý, ktorá mala v nešťastí jedno veľké šťastie. Celý čas pri nej stál jej partner. Od prvého momentu bol presvedčený, že to spolu zvládnu. Muži pred problémami utekajú. On ostal. A trval na tom, že sa vezmú. S prsníkom, či bez. „Snubný prsteň som manželovi vrátila hneď po diagnostikovaní rakoviny so slovami, aby si našiel inú, hlavne zdravú ženu. Túto požiadavku som mu ešte niekoľkokrát opakovala. On to však tvrdohlavo odmietal a trval na tom, že sa vezmeme.“ Počkal, kým sa bude Erika na to cítiť. „Naplánovali sme si svadbu na august 2017, ktorú sme po diagnostikovaní rakoviny na odporúčanie lekárov zrušili. Nikto totiž nevedel, ako budem reagovať na liečbu a teda plánovať, že by sme mali odcestovať na Slovensko, čo je takmer 2000 kilometrov, bolo v danom momente rizikom.“

Pred svadbou jej vypadali vlasy

Keďže prvú chemoterapiu zvládla, po konzultácii s lekármi a ich súhlasom sa rozhodli na Slovensko odcestovať a vziať sa. „Keď mi pár dní pred svadbou vypadali vlasy, revala som ako malé dieťa. Tá krivda, ktorú som cítila, tá bezmocnosť z toho, že mám len 28 rokov a rakovinu prsníka, bola šialená. Do šialenstva ma privádzal aj pocit, že si beriem muža mojich snov a života a ja mu svoje áno poviem v stave, v akom som bola. A on je s tým stotožnený, miluje ma a chce ma takú aj onakú, s dvoma kozami aj s jednou, s vlasmi aj bez nich. Nikomu tento pocit zažiť neprajem. Nie ten, že si vás berie ten najlepší muž na tejto planéte. Ale ten, že sa ako človek sám v sebe boríte s tým, či je to správne, či mu tým nezničíte život. Brali sme sa na úrade. Na kostol a prípravy nebol čas. Lebo viete, keď máte rakovinu, ste radi, že ste… Tu a teraz, s tými, koho milujete, s tými, ktorí milujú vás. Nepotrebovali sme okolo nášho áno veľké ceremónie. Potrebovali sme si len povedať „áno“ a žiť. Ako pán a pani. A boli sme šťastní, že sme to stihli. V kruhu najbližších. Lebo aj o tom svadba je. Dnes mu ďakujem, že mi pred viac ako tromi rokmi nedovolil odísť a mohla som sa stať jeho ženou. Hoc to bolo inak, ako sme si naplánovali.“ 

Konečne s bruškom

Erika za tri roky stihla skutočne viac ako dosť. Ukončila liečbu, ktorá pozostávala z 15 chemoterapií, 25 ožiarov a chirurgického odstránenia prsníka. Po druhej chemoterapii mala svadbu, po tej vyšla, ako ona hovorí „s kozou na trh“ a uverejnila svoj prvý blog, neskôr založila občianske združenie s názvom Tak trocha inak, vďaka ktorému pomáha onkologickým pacientom. 
Minulý rok, v máji 2019 jej vyšla kniha s rovnomenným názvom. „A takmer na rok presne sme zistili, že budeme rodičia,“ prezradí Erika a pohladí si bruško.

„Otázka plodnosti bola jednou z prvých tém, ktorú sme začali hneď po oznámení diagnózy riešiť. Chemoterapia totiž ohrozuje plodnosť žien, ale aj mužov. U tých je to ale o niečo jednoduchšie. U žien však dochádza k zničeniu vajíčok, ktoré ako vieme, dostávame „do vienka“ už pri narodení. Ich počet sa pri liečbe rapídne znižuje, pričom sa môže stať, že žena ostane po liečbe úplne neplodná a nastane menopauza. Bez ohľadu na jej vek.“ Erika, ktorá žije vo Francúzsku a tam sa aj liečila, si ešte pred prvou chemoterapiou nechala zmraziť vajíčka. Po dieťatku veľmi túžila. Lekári jej odporúčali počkať dva roky od ukončenia liečby, aby sa telo „očistilo“ po chemoterapii – a ísť na umelé oplodnenie. Prvý termín dostali v apríli, ale korona im plány prekazila. „Zrušený termín u špecialistov na umelé oplodnenie bol pre nás a našich blízkych veľmi bolestivý,“ priznáva.

Potom však prišlo niečo, čo sa nedá nazvať inak, ako zázrak. „Otehotnela som prirodzenou cestou, konečne budeme rodina,“ zažiaria jej oči. „Paradoxne, keď som o tom hovorila s lekármi, nebola som jediná. Mnohé vyliečené pacientky, ktorým sa nedarilo po liečbe onkologického ochorenia otehotnieť, sa to práve v tomto období aj po niekoľkých rokoch podarilo.“ Na príchod dieťatka sa nesmierne tešia a dúfajú, že všetko dobre dopadne. „Verím, že to spoločne 2v1 vydržíme aspoň do Vianoc.“ Veľa šťastia, Erika.