Epidémie a pandémie tu máme od stredoveku. Len mor nás kváril s prestávkami 300 rokov!

Vakcinácia je z latinského vacc (krava)

Jej predchodcom bola tzv. variolizácia. Súvisela s pravými kiahňami, ktoré sa do Európy vracali v päťročných cykloch. Lekári v snahe predísť nákaze, fúkali prášok z chrást nakazenej osoby, ktorá mohla mať v tom momente len ľahký priebeh choroby, do nosných dierok zdravej osoby, aby tak získala imunitu.

„V Uhorsku bol prvým prešovský lekár, ktorý v roku 1721 takto “zaočkoval“ svoju dcéru. Spočiatku sa tento nápad, najmä na vidieku, nestretol s veľkým nadšením. Dôveryhodnosť a efektívnosť nápadu preto podporila aj uhorská panovníčka Mária Terézia, ktorá dala v roku 1768 takto zaočkovať svoje dve deti.“

V tomto období si už ale anglický lekár Edward Jenner začal všímať súvislosť medzi kravskými kiahňami a dojičkami kráv. Preukázal, že zvieratá majú len lokálnu formu nákazy, že nemajú kiahne po celom tele. Dojičky, ktoré sa od nich infikovali, boli potom imúnne voči ľudským pravým kiahňam.

„V roku 1796 tento lekár preniesol tekutinu z nakazenej osoby kravskými kiahňami na zdravého osemročného chlapca. Ten sa po šiestich týždňoch vyliečil a po následnom zaočkovaní pravými kiahňami už chorobu nezískal. V roku 1801 sa bratislavskí lekári odhodlali vykonať prvú vakcináciu. Tento pojem pochádza z latinského vacc – krava.

Už toho roku v auguste bolo takto zaočkovaných 63 osôb. Až na tri prípady úspešne. Napriek tomu začalo Uhorsko akceptovať vakcináciu až v 70. rokoch 19. storočia. Dnes môžeme povedať, že boj s touto epidémiou bol definitívne ukončený a WHO vyhlásila pravé kiahne v roku 1980 za vyhubené.“