Emotívna spoveď farára počas lockdownu: Toto som zažil v nemocnici na covid oddelení!

Neštandardné kresťanské sviatky! Na prísne protipandemické opatrenia si musia počas týchto dní zvyknúť nielen bežní ľudia, no aj duchovní. Síce sa mierne uvoľnili pravidlá týkajúce sa bohoslužieb, no naďalej kostoly fungujú v zvláštnom režime. EReport vyspovedal banskobystrického duchovného Otca Juraja, ktorý prezradil akým štýlom sa počas Veľkej noci jeho fara popasuje s covid opatreniami. Otvorene vyrozprával aj ako zastupoval za kolegu v nemocnici a navštevoval ťažké prípady na covid oddelení.

Rezort zdravotníctva potešil veriacich krátko pred sviatkami. Síce pre spoločné bohoslužby platí stále červená, no farári môžu vykonávať svoje služby v špeciálnom režime. Na individuálnej báze. „Fungujeme online a na osobný dohovor,“ prezradil hovorca Konferencie biskupov Slovenska Martin Kramara. Ako sa ale farári popasujú s konkrétnymi problémami?

Krížová cesta online

Otec Juraj pôsobí v meste pod Urpínom roky. Pod palcom má kostol v mestskej časti Podlavice, no v minulosti pôsobil aj vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta, v ktorej občas zaskakuje za kolegu aj v súčasnosti. Ten prekvapil a priznal, že aj tradičnú piatkovú Krížová cestu poňali v duchu 21. storočia a veriacim ju sprostredkovali pomocou aplikácie Zoom. „Ľudia sa môžu zapojiť, modlia sa aj s tým, že sa aj vidia. Prenášame to z nášho kostolíka a virtuálne sa tak do neho môžu preniesť,“ poodhalil Juraj. Ďalšia väčšia akcia čaká banskobystrický kostol v nedeľu v podobe online bohoslužby.

Otec Juraj pôsobí v kostole v Banskej Bystrici. – Foto: podlavice.fara.sk

„Tieto tri dni kostolík budeme mať prakticky otvorený. Rozposlali sme tabuľku, kde sa môžu ľudia zapisovať, aby po polhodinke mohli prichádzať napríklad na Poklonu. Chceme zabezpečiť, aby tam nebolo príliš veľa ľudí, no zároveň, aby mali možnosť prísť. Ja budem prítomný a k dispozícii, ak by niekto chcel Sväté prijímanie alebo sa vyspovedať. Samozrejme, za tých podmienok, ktoré máme určené. Tým, že nám dali možnosť otvoriť kostoly, určite to využijeme,“ prezradil farár Juraj.

Duchovný: Nakazení naozaj trpia

Duchovný pre eReport opísal, ako vníma toto komplikované obdobie. „Najmä od ľudí počúvam, že je to pre nich ťažké. Prakticky to trvá už tri mesiace. Ani Vianoce sme nestihli, teda aspoň v našej diecéze určite nie. Pre nás sú to už tretie sviatky, ktoré takto trávime. Je to pre nás ťažké. Na jednej strane to chápem. Cez sviatky som chodil aj do nemocnice, takže som videl, že nakazení naozaj trpia. Tým pádom vnímam túto ochranu pred ochorením ako dôležitú. Možno mohli byť kostoly otvorené aspoň pre tých 25 ľudí alebo to nejako vymyslieť v rámci rozostupov na metre štvorcové. Teraz to už ale neviem zmeniť a ani vrátiť. Som vďačný, že sa otvorili kostoly aspoň takto,“ osvetlil okolnosti fungovania kostola.

Ťažký život na covid oddelení

Duchovný Juraj ale nepôsobí len v spomínanom kostole. Počas Vianoc zaskakoval za kolegu v banskobystrickej nemocnici. Keď Juraj spomína na netradičné sviatky na covid oddelení, nehovorí sa mu o tom ľahko. „Cez sviatky ochorel nemocničný duchovný na covid, tak som tam od Štedrého dňa do Troch kráľov chodil ja. Predtým som ale v nemocnici pôsobil 16 rokov, takže to prostredie trošku poznám,“ načrel do minulosti Juraj.

Farár priblížil ako v známej bystrickej nemocnici funguje duchovný život počas pandémie. „Je to tam dosť obmedzené. Chodí sa zaopatrovať aj na covid oddelenia. Viem, že tam chcú občas aj sväté prijímanie. Sväté omše sú v podstate za zatvorenými dverami. Pacienti z oddelenia nemôžu odísť a nemôžu prísť ani žiadne návštevy. Môžu len doniesť veci pacientom a nechať ich na vrátnici. Takýto pohyb tam v podstate vôbec nie je, je to tam obmedzené najmä na rôzne zaopatrenie a povzbudzovanie pri lôžku,“ opísal situáciu farár.

Na smrteľnej posteli

Priznal, že pri vstupe na covid oddelenie musí absolvovať tradičný prezliekací rituál a celý sa navlečie do bezpečnostného overalu. Farár priznal, že keď ho na oddelenie zavolajú rodinní príslušníci, väčšinou ide o pacientov už na smrteľnej posteli. „Mal som tam aj niekoľko známych. Jeden bol taký, čo chodil aj do nášho kostola a poznal som ho. Zrazu som ho tam videl, keď som prišiel o tri dni stále tam bol, no o týždeň už tam neležal. Medzitým mi prišla správa od jeho detí, že si ho povolal Pán. Je to ťažké. Prekonávať to nám pomáha len viera. Ak by človek žil len v tom, že si uvedomuje, že je len na zemi a všetko ostatné končí, tak je to čisté zúfalstvo. Máme ale nádej na krajší život,“ dodal farár.