Ekonóm Kříž: Západ v skutočnosti nemal v úmysle Ukrajinu podporiť, prijať, čí brániť!

Český ekonóm Karel Kříž si myslí, že Ukrajina je obeťou geopolitického boja o Európu medzi USA a západnou časťou EÚ, na čele s Nemeckom.

Tvrdí, že Rusko bolo v rámci tohto súboja vyprovokované a Ukrajine boli dávané falošné nádeje o jej západnej budúcnosti, no západ, či už ten nemecký, alebo americký, ju aj tak nechá v rukách osudu, lebo sa mu politicky a ekonomicky neoplatí zachraňovať ju. Ide v tejto dobe síce o alternatívny, ale aj tak výklad udalostí hodný zmienky.

„Je zaujímavé sledovať koľko – aj inak chytrých – ľudí dnes v Česku ukrajinskú krízu vníma ako akýsi mýtický stret dobra so zlom, s komunizmom. Je to pri tom v podstate neideologický hospodársky stred USA a Nemecka o priestor stredne a západnej Európy a o severoatlantickú hegemóniu, v ňom sama Ukrajina hrá neblahú rolu šachovnice, po ktorej sa šľape a ťahá figúrkami. A Rusko potom ochotne naskočilo do vedľajšej, aj keď dôležitej role nahnevaného veľkého psa, ktorý na svojom dvore neznesie odpor a nechá sa ľahko vydráždiť. Amerika súdi, Európa bude platiť,“ tvrdí Křiž pre portál reflex.cz.

USA vraj ide o prerušenie vzťahov Ruska s EÚ

Podľa Kříža je základným cieľom USA, aby sa západná Európa veľmi neprepojila s východným svetom, či už s Ruskom, alebo s Čínou a aby sa tým neoslabila úloha USA vo svete.„K stretu na Ukrajine sa koncentruje energia už nejakých dvadsať rokov. Američanom (a Britom) od začiatku evidentne nejde primárne o Rusko, ale o jeho vzťahy s EÚ a špeciálne s Nemeckom. Americký angažovanie sa v obidvoch svetových vojnách bolo predovšetkým o tom, aby zabránili Nemcom v spojení ich technického a priemyslového potenciálu s priemyslovými a surovinovými zdrojmi na východe,“ konštatuje ekonóm, ktorý zároveň poukazuje na momentálnu závislosť EÚ na rope a zemnom plyne z Ruska.

Prišla Ukrajina o šancu byť neutrálnou?

„Ukrajina najpravdepodobnejšie, pokiaľ by jej špičky zvládali emócie a boli by bazálne jednotné, mohla ostať jednou nohou na obidvoch stranách (pre ňu optimálny stav), a mohla sa pokúsiť vyjednať akúsi obdobu finlandizácie. Politicky to však nezvládla, vyostrila národnostný spor nadovšetko a dnes fakticky už nemá v zmysle neutrality o čo hrať,“ upozorňuje Kříž. Podľa neho teda čistý príklon k západu nie je pre Ukrajinu výhodnou cestou.

Západ vraj nebude Ukrajinu zachraňovať

Ekonóm vidí v ukrajinskej kríze z hľadiska európskeho a amerického západu hlavne ekonomické motivácie. Tie západným krajinám podľa neho diktujú, aby Ukrajine vo veľkom nepomohla v strete s Ruskom ani EÚ, ani USA. Je vhodné pripomenúť, že úloha západu v konflikte je aspoň zatiaľ pasívnejšia, ako sa možno očakávalo a ako naznačovali predvojnové vyhlásenia predstaviteľov USA a západoeurópskych krajín.„Západ v skutočnosti Ukrajinu nemal v úmysle ekonomicky významne podporiť, nie to ešte prijať, alebo brániť. Európa preto, lebo sa obávala nákladov v súvislosti s neistými výnosmi. A Amerika vždy chcela Kyjev pre svoje ciele len využiť – a zahodiť. USA „rozzúreného psa“ Rusko na Ukrajinu vo finále de facto pozvali. Umietli cestu. Pošťuchovali ju, to vytrvalo, ale nedali jej zbrane, nedali jej reálnu podporu, oznámili, že sa Rusko na Ukrajinu chystá a súbežne ohlásili, že sa vojensky nebudú zúčastňovať,“ tvrdí Křiž.

Rusko je ekonomicky omnoho slabšie ako USA, EÚ a Čína

Ekonóm zároveň upozorňuje, že sa kvôli konfliktu medzi USA, EÚ a Ruskom otvárajú dvere pre ďalší rast Číny. Rusko považuje za ekonomicky omnoho slabšie ako ostatní veľkí aktéri, no nepodceňoval by ho: „Rusko je ekonomicky omnoho slabšie (HDP približne na úrovni Nemecka), ale nie zas tak slabé, aby sme sa nad ním smiali – čo sa často deje. Rusi majú špičkové zbrane, celkom dobrý priemysel, hlavne strojárenstvo, chémiu a jadrovú energetiku, ďalej spomenuté suroviny a energie, často v bezkonkurenčných objemoch a sú stredom ich sveta, ktorý sa veľkosťou a počtom obyvateľov fakticky veľmi neodlišuje od toho z čias ZSSR.“