Dušan Cinkota o comebacku: Kolegovia o mne šírili nepravdy, vraj som predával drogy deťom!

Dostali ste príležitosť aj v šou Tvoja tvár znie povedome. Ako by ste zhodnotili vaše herecké, spevácke a tanečné schopnosti?

Z kola na kolo aj sám seba prekvapujem, čo je super. Nepovedal by som, že to všetko zvládnem, ale nie som typ, ktorý sa vzdáva a táto práca prináša ovocie… Je skvelé byť takto naplno v práci. Pre mňa je to v podstate každý týždeň jedna premiéra, a to je úžasné. Vždy som svoju prácu miloval a vždy ma napĺňala a teraz som plný každý týždeň. Ďakujem.

Pôsobíte skôr introvertne. Nerobí vám problém odviazať sa? Lebo táto šou si to priam pýta.

Vždy som sa vedel odviazať na javisku, to ma aj najviac napĺňalo. Pred kamerou až toľko skúseností nemám. V tejto šou sa to dokonale spája. Myslím si, že tým pádom sa viem aj dokonale odviazať. Aspoň zatiaľ sa mi to darí. Hlavne chcem, aby to bavilo ľudí a viem, že ľudí baví “plný plyn“. Robím to pre nich.

Muzikál ste si vyskúšali už v minulosti. Účinkovali ste v Pokrvných bratoch. Tvoja tvár znie povedome vyžaduje všestrannosť. Ako na sebe pracujete?

Všestranne. Udržiavam si psychickú aj fyzickú kondíciu a pripravujem sa na to, čo budem práve potrebovať pre danú rolu. Niekedy je to viac tanečných tréningov, niekedy drilujem spev, niekedy zase reč, výslovnosť či artikuláciu… Každá rola tvorí vždy iný program príprav. Práve teraz by som mal dodržať niekoľkodňový hlasový pokoj, lebo pri poslednom výkone som si dosť presilil hlasivky.

V tejto šou sa zíde vždy skvelý kolektív. Kto vám z kolegov najviac sadol?

Všetci sú istým spôsobom super. Najdlhšie sa poznám so Zuzkou Belohorcovou a je to stále tá istá skvelá baba. Najmladšieho Maťka Klinčúcha zase cítim potrebu otcovsky ochraňovať a učiť… No asi najviac mi sadla Barborka Piešová. Trochu v nej vidím seba. Je spontánna, ale nie bláznivá, je úžasná a dokazuje neuveriteľné veci. Mám ju veľmi rád a zároveň k nej cítim úctu a rešpekt.

Aké ďalšie herecké príležitosti vás čakajú?

Tak to by som aj ja celkom rád vedel. Sú otvorené nejaké ponuky, no ešte na nich pracujeme. Ja však dúfam, že si nájdem čas aj na knihy a tiež že budem viac režírovať a učiť. Ale to všetko ukáže čas a vôľa všetkých zúčastnených. Veľmi mi chýba divadlo, to moje, v ktorom som sa cítil najviac doma, SND, aj keď netuším, v akom je stave a či je práve vhodný čas. Isté je, že keď bolo treba zachraňovať predstavenia, tak som bol vždy rád poruke.

Očakávali ste až takýto veľkolepý comeback?

Neočakával, ale o comeback som sa usilovne snažil. Je jasné, že som sa chcel zakaždým vrátiť k svojej práci, no sám to naplánovať neviete, vždy je k tomu potrebný celý rad okolností, náhod, rozhodnutí a ľudí, a to všetko sa musí nejako zosúladiť. Ja som len poctivo pracoval a odvádzal čo najlepšie výkony a veril som v dobrú úrodu.

Pôsobíte nesmierne milo a skromne. Je to dané životnými skúsenosťami, ktoré ste prežili?

Je to možné, určite k tomu prispeli. Ale ja som vždy ľúbil milé a skromné správanie a myslím, že v princípe som naozaj taký. Mrzí ma, ak ma niekto pozná skôr v iných polohách, no viem, že ľudia vedia rýchlo zabudnúť na milión dobrých vecí a radšej si zapamätajú jednu zlú, ktorá vás možno vôbec necharakterizuje. Je to obrovská škoda. Ja tak nerozmýšľam a vďaka tomu vidím viac dobrého a som šťastnejší. Na to ale treba vedieť nesúdiť a odpúšťať. To ide ľuďom veľmi ťažko. Paradoxne len dovtedy, kým sa to netýka ich samých.