Danica Nejedlá: Zrelosť na obrazovku patrí, podobne ako mladosť!

Práca v teréne si vyžaduje nasadenie rovnako aj práca na iných pozíciách ako na sebe pracujete?

Je to non-stop edukácia a úplne úžasné na našej redakcii je, že sa učíme pri každej príležitosti, téme či situácii. Pre mňa je veľkou pomocou kolegyňa pani Staňa Benická. S ňou konzultujem a rada si od nej nechám poradiť, čo sa týka vystupovania pred kamerou, gestikulácie, správnej výslovnosti, ona je pre mňa veľký odborník.

Spätnú väzbu si veľmi cením aj od môjho šéfredaktora Tibora Mattyašovského, s ktorým sme dobrá dvojka pri príprave a vysielaní Mimoriadnych televíznych novín.

Vyskúšali ste si prácu reportérky v Afganistane – išlo vám niekedy o život?

Afganistan bola veľká skúsenosť. Ľudská aj profesijná. Vôbec som nemala vtedy predstavu čo naši vojaci na misii robia. Vôbec by mi nenapadlo, že tam kde pracujú im išlo denno-denne o život. Počas nakrúcania dokumentu a reportáží sme zažili štyri raketové útoky. Viete si predstaviť koľko ich jeden vojak musel prežiť počas jednej polročnej misie? Majú moju veľkú úctu.

Ktorí mladí kolegovia vás zaujali svoji talentom?

No veru za tie roky to bola celá kopa (smiech). Netrúfam si všetkých vymenovať, lebo by som určite na niekoho zabudla. Ale keď už mám povedať, tak vyberiem pár. Pamätám si na príchod Miška Hečka, Maja Lechana či Romana Ruttkaya. Už roky sú z nich úžasní, pracovití a schopní redaktori. Tiež Zuzka Ferenčáková, ktorá začínala u nás na webe. Obdivujem jej neskutočnú pracovitosť a znalosti v krimi-súdnych témach.

Z tých „najmladších“ napríklad Lucka Hlaváčková. Mladá generácia redaktorov vždy boli a sú pre mňa „bombardérmi“. Každý z nich ma svojim spôsobom posúva dopredu. Dúfam, že to niekedy funguje aj opačne( smiech).