Krajská sudkyňa Dana Jelinková Dudzíková vo svojom najnovšom blogu, ktorý vám prinášame bez redakčných úprav, v plnom znení, hovorí o svojich postrehoch z Francúzska, či Belgicka, i o tom, ako je Slovensko aktuálne vnímané v zahraničí.
Po pár týždňoch strávených praxovaním na súde v zahraničí a sledovaním správ v zahraničných médiách, som konečne doma.
Je pravdou, že som sa vo francúzskom rádiu a televízii nedozvedela, čo mal oblečené Emmanuel Macron a jeho pani manželka na pohrebe kráľovnej Alžbety II. A dokonca podobné správy neriešili ani krajiny Beneluxu, ktoré na rozdiel od nás majú panovníkov so šľachtickými titulmi a koreňmi.
Príjemnou zmenou bolo to, že verejnosť nebola obťažovaná šatníkom, selfie či súkromným životom verejne činných osôb stojacich na čele štátu.
Jediné, čím bol poslucháč „obťažovaný“ bola konfrontácia názoru verejného činiteľa s názorom oponenta.
Sloboda prejavu ako nástroj demokracie a fungovania právneho štátu.
Keď som prvýkrát započula debatu vo francúzskom rádiu, kde komunálny politik z Lyonu povedal, že Ursula von der Leyen nemá demokratickú legitimitu na viaceré jej kroky, ktoré za posledné obdobie vykonáva v čele Európskej komisie, okamžite som sa začala rozhliadať, kde je naše mravnostné oddelenie boja proti hoaxom a dezinformáciám, nech ho vypnú. Vypnú, odfotia a zavesia na sociálnu sieť s verejným urážlivým komentárom a nálepkou. A okamžite nech vystrelí čata do našich škôl učiť deti, ako majú kriticky myslieť a na príklade tohto pána názorne ilustrovať, koho počúvať netreba.
Debata ďalej pokračovala kritikou Macrona, na ktorom nenechali viacerí diskutujúci nitku suchú, za jeho servilnosť voči Bruselu. Kritizovali ho, že energetickú krízu nechal dôjsť až do dnešného aktuálneho štádia. Vraj táto kríza nie je výsledkom situácie na Ukrajine, že veď sa to „pieklo“ už dávno a politici, ktorí držia v rukách kormidlo, presne vedeli, čo sa deje. Čím sa bude kúriť a ako prežijú Francúzi zimu, za to sa mali zodpovedať Brusel pozitivisti.
Mimochodom, dopravný servis na francúzskych cestách hlásil, že na niektorých čerpacích staniciach na západe krajiny nie je možné natankovať, došli pohonné hmoty. Dôvod neuviedli. Uvádzali však, kde je najbližšia stanica, kde sa natankovať dá, aby sa motoristi neznepokojovali.
V Belgicku zas dostávala belgická justícia v každom jednom médiu riadnu kritiku za to, že umožnili odročenie termínu pojednávania s obžalovanými z teroristických útokov v Bruseli v r. 2016, ktoré sa malo konať v októbri 2022. Obhajcovia namietali, že obžalovaní by nemali byť izolovaní v pojednávacej miestnosti za sklom v bunkách. Lebo to porušuje prezumpciu neviny. Pozostalí obetí a verejná mienka boli pobúrení. Nedozvedela som sa, kedy túto námietku obhajcovia vzniesli, pretože práve časový moment vznesenia námietky by mohol indikovať, či sa jedná o obštrukciu alebo nie. Sudca námietke vyhovel, ide riešiť, kde a ako budú obžalovaní sedieť. Ako to je s prípadom Chovanec som sa nedozvedela ani rešeršom v nedávnej histórii belgických médií.
V správach „vonku“ informujú, že Slovensko čelí migrantskej a energetickej kríze, avšak je to vnútroštátna politická kríza, ktorá najviac rezonuje domácou scénou.
Posmelená nádychom slobody pri realizácii prejavu a otázkach týkajúcich sa fungovania súdneho systému a právneho štátu si dovolím zopár poznámok k tomu, ako by náš právny poriadok mal reflektovať na aktuálne spoločenské zmeny.
Ilegálni migranti by mali v intenciách právneho štátu otvoriť otázku fungovania silových zložiek nielen vo virtuálnom svete. Je potrebné legislatívne overiť pripravenosť azylovej politiky a odchytávacích stredísk na nápor migrantov. Neboli zverejnené štatistiky, koľko z migrantov žiada o poskytnutie medzinárodnej ochrany na Slovensku, keď už sú zachytení. Nápor v odchytávacích strediskách totiž môže byť náporom na azylové súdy v Bratislave a v Košiciach. To je oblasť správneho súdnictva, ktorú aktuálne čaká od 1. januára 2023 veľký tresk s tým, že nemá kto súdiť, a to ani túto úzko špecifickú agendu, kde sa lehoty rátajú na dni.
V právnom štáte by mali byť v súvislosti s energetickou krízou rovnako kladené otázky pripravenosti právnej úpravy vo veciach osobných bankrotov, pomoci v hmotnej núdzi a fungovania centier právnej pomoci s dôrazom na rýchlu nebyrokratickú pomoc občanom v núdzi.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Dana Jelinková píše: Vraj táto kríza nie je výsledkom situácie na Ukrajine, že veď sa to „pieklo“ už dávno