Čudný vianočný zvyk – pes dostal cesnak v slanine a potom ho majiteľ vyhodil von oknom

Na Štefana zábava

V deň Kristovho narodenia (25. decembra), obedoval Prešporok v najužšom rodinnom kruhu, popoludní sa chodilo na návštevu príbuzných.

„Prešporáci sa počas sviatkov veľa prechádzali v mestských lesoch, najmä na Železnej studničke, kde bola reštaurácia s kaviarňou a na jazere sa korčuľovali od rána do neskorej noci. Čašníci nosili záujemcom priamo na ľad teplý čaj, grog a punč.“

Rodinný obed a návštevy platili aj na vidieku. S tým rozdielom, že dedinské dievčatá sa ráno umývali v potoku, aby mali krásnu a jemnú pleť. Mládenci chodili brodiť kone. Po tomto akte mali byť celý rok zdravé a silné. Na celom Slovensku bol známy zvyk prevážať dievčatá na saniach. Oslavovali aj Štefana. Oslávenca priviazali povrieslami, kým jeho rodina nepriniesla výkupné – pohostenie. No a večer bola štefanská tancovačka.

Do studne štipku vody, zatriasť plotom

Naši predkovia, bez ohľadu na to, či žili na dedine alebo v meste, mali mnoho podobných zvykov. Niektoré boli aj trochu čudné, pre nich však zdôvodnené. Vidiek i mesto začínali advent veľkým vianočným upratovaním. Akurát na vidieku mali tej práce pomerne viac.

„Domácnosť a celé gazdovstvo museli byť čisté, interiéry domu bielili vápnom, vymazali hlinené podlahy, drevené dlážky drhli lúhom, umývali obloky, bolo treba vyprať šatstvo v koryte, čo bola poriadne drina. Potom naše prastaré mamy zo začiatku 20. storočia žehlili a dbali na to, aby cez sviatky neviseli šaty na klinci, lebo ich majiteľ by mohol do roka zomrieť.“

Do Štedrého večera, ktorý má na Slovensku niekoľko mien – Kračún, Vilija či Dohviezdny večer – bolo treba vrátiť susedovi požičané náradie. „Cez sviatky platil zákaz akejkoľvek práce, ženy nesmeli priasť, šiť, aby sliepky dobre niesli, tkať, muži rúbať drevo a dobytok museli opatriť na viac dní vopred. Na vidieku platila mágia začiatku – ako sa čo urobilo na Štedrý deň, tak bolo počas celého roka. Ženy nesmeli chodiť po susedoch, ani z domu nikomu nič nepožičiavať. Medzi vianočné zvyky, okrem iného, na vidieku patrilo:

• Gazdinky vstávali o polnoci a začali piecť chlieb. Ráno jeho kúskami oblepili ovocné stromy, aby bola dobrá úroda;

• Zavčas rána gazdovia nanosili vody na celé sviatky, do studne dali štipku soli, aby v nej bola voda po celý rok zdravá voda;

• Vydajachtivé dievky mali zatriasť plotom. Odkiaľ zabrechal pes, z tej strany mal prísť ženích;

• Keď zvonili na štedrovečernú večeru, gazda s deťmi potriasol stromy v záhrade, aby mali veľa ovocia;

•  Gazda zobral pred večerou do izby psa, ktorý dostal strúčik cesnaku zabalený v slaninke. Keď to zhltol, gazda ho vyhodil von oknom. Tu treba dodať, že dedinské chalupy boli nízke a psovi pri tom nič nehrozilo. Ak pes pritom zabrechal, znamenalo to, že bude dobrý strážca. Cesnak dostal preto, aby bol zúrivý;

• Počas večere vstával od stola nanajvýš jeden človek, aby sa v tejto zostave zišli aj o rok;

• Rodina jedla z jednej misy drevenými lyžicami, nôž a vidličku nepoužívali;

•  Magické účinky sa pripisovali nielen jednotlivým jedlám, ale aj počtu chodov – spravidla ich bolo 7 až 9. Niekde sa patrilo zjesť z každého jedla len 3 až 4 hlty. Predtým držali, samozrejme, pôst.“