Slováci sa už tešia na prezidentské voľby, ktoré by mohli upokojiť rozhádanú spoločnosť aj politickú scénu. V nej je totiž úplne zjavná nevraživosť medzi končiacou prezidentkou Čaputovou a nedávno zvolenou vládnou koalíciou. Kto bude ten, ktorý upokojí rozbúrené slovenské vody? V hre je týchto 11 kandidátov: Andrej Danko, Patrik Dubovský, Krisztián Forró, Štefan Harabin, Ivan Korčok, Marian Kotleba, Ján Kubiš, Igor Matovič, Milan Náhlik, Peter Pellegrini a Róbert Švec.
Ústava SR nie je menu v jedálni
Jednotliví kandidáti pomaly odkrývajú svoje karty a verejnosti prezrádzajú, s akými ambíciami by na post hlavy štátu nastúpili. Hlavnou úlohou prezidenta nie je súperiť s vládou alebo byť jej protiváhou. Naopak, prezident má zosúladiť chod ústavných orgánov, spolupracovať s vládou i parlamentom.
V rozhovore pre TASR to zdôraznil kandidát na prezidenta SR Ján Kubiš. Bývalý vysokopostavený diplomat v štruktúrach OSN a niekdajší minister zahraničných vecí vysvetlil i svoj postoj k posilneniu bezpečnosti krajiny a podpore Ukrajiny, rovnako prezentoval svoj názor na zmenu volebného systému.
V Ústave SR, v časti prezidentských kompetencií a úloh, nikde nenájdete slová o vyvažovaní, protiváhe, či o tom, že hlava štátu má – nebodaj – súperiť s vládou.
Ján Kubiš, kandidát na prezidenta Slovenskej republiky
Čo vníma Kubiš ako najdôležitejšiu úlohu prezidenta a je prípadne medzi kompetenciami hlavy štátu taká, ktorú by neplánoval používať? „Ústava SR nie je menu v jedálni, všetky jej ustanovenia sú dôležité a majú sa používať.
Ale zrejme nie je náhoda, že úvodný článok o kompetenciách prezidenta čl.101/1 uvádza, že prezident reprezentuje SR navonok i dovnútra a svojim rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov,“ skonštatoval Kubiš, podľa ktorého je zmena volebného systému s cieľom priblížiť riadenie vecí verejných k občanom je účelná a potrebná. Otvorenie diskusie k tejto otázke s cieľom pripraviť príslušný zákon by určite otvoril a o jeho podpise by rozhodol až po diskusii a vypracovaní návrhu.
Nevyhnutné je posilnenie armády aj polície
Členstvo SR v EÚ a NATO je podľa Jána Kubiša základom pre našu budúcnosť, rozvoj a bezpečnosť. „Napokon aj z historickej skúsenosti vieme, že štáty, ktoré sú súčasťou hodnotového rámca, ktoré predstavuje EÚ a NATO, sú štátmi, ktoré prosperujú, ktoré sa rozvíjajú, a ktoré dokážu spolupracovať nielen v uvedených spoločenstvách, ale tiež v širšom, globálnom rozmere.
Naše členstvo v EÚ a NATO je pre mňa garanciou mierovej, úspešnej a solídnej budúcnosti Slovenska, založenej na dodržiavaní ľudských práv, budovaní modernej spoločnosti a posilňovaní právneho štátu,“ uviedol bývalý diplomat, ktorý sa vyjadril aj k financovaniu armády, jej modernizácii a posilňovaniu, aj vzhľadom na dianie na východ od našich hraníc.
Naše členstvo v EÚ a NATO je pre mňa garanciou mierovej, úspešnej a solídnej budúcnosti Slovenska, založenej na dodržiavaní ľudských práv, budovaní modernej spoločnosti a posilňovaní právneho štátu.
Ján Kubiš, kandidát na prezidenta Slovenskej republiky
„Posilnenie bezpečnosti a obranyschopnosti SR a jej schopnosti čeliť vnútorným aj vonkajším krízam považujem za nevyhnutné, tak ako aj posilnenie systému krízového riadenia a podpory jeho zložiek – armády, polície, hasičov, záchranárov, ako aj spolupráce so samosprávami,“ prezradil Kubiš, ktorý by sa po zvolení za prezidenta stal aj vrchným veliteľom našich ozbrojených síl.
Ako vníma bývalý diplomat pomoc Ukrajine? Je za členstvo Ukrajiny v EÚ, keďže Únia odobrila začiatok prístupových rokovaní? „V prvom rade nemôžem za žiadnu cenu akceptovať agresiu Ruska voči Ukrajine, narušenie jej územnej celistvosti a snahy diktovať to, akým štátom má Ukrajina byť. Nesúhlasím ani s vojnou,“ prízvukuje Kubiš.
Ukrajine je treba pomáhať ukončiť vojnu
Kubiš priznáva, že počas jeho diplomatických misií na vlastné oči videl, aká je vojna strašná, aké to je, keď okolo zúri vojenský konflikt a vy sa bojíte, či prežijete. „I preto je rovnako pre mňa neakceptovateľné riešiť spory násilím, silovými prostriedkami. Z tohto hľadiska je nevyhnutné všestranne, všetkými dostupnými prostriedkami podporovať Ukrajinu v jej úsilí brániť sa a zachovať si svoju suverenitu a územnú celistvosť.
Súčasne musím povedať, že z dlhodobého hľadiska nevidím vojnu ako prostriedok ukončenia tohto konfliktu. Treba hľadať cesty k mierovému spravodlivému urovnaniu,“ prezrádza Kubiš, podľa ktorého by k tomu mohla prispieť aj Slovenská republika, keďže aj súčasná slovenská vláda hovorí o potrebe mierových rokovaní.
Zmeny, ktoré musia nastať na Ukrajine, sú veľké a hlboké.
Ján Kubiš, kandidát na prezidenta Slovenskej republiky
„Bolo by preto dobré, keby sa v súčinnosti s našimi európskymi partnermi generovali a upresňovali názory, ako dospieť k mieru. Rovnako považujem za dôležité, aby sme hľadali možnosti, ako sa stať aktívnymi účastníkmi takéhoto politického riešenia. V prípade otázky členstva Ukrajiny v EÚ sme si, myslím, dali odpoveď tým, že sme otvorili prístupové rokovania s Ukrajinou. Bude to nepochybne dlhý a neľahký proces.
Zmeny, ktoré musia nastať na Ukrajine, sú veľké a hlboké,“ vysvetľuje Ján Kubiš, ktorý aj v tomto vidí potenciál prínosu Slovenska, keďže nie je to tak dávno, čo sme sami tento integračný proces absolvovali. Vieme sa preto s Ukrajinou podeliť o skúsenosti, ako čeliť výzvam a prekonávať prekážky v tomto procese.
Prezident nemá byť protiváhou, ale spájať
Ďalší z prezidentských kandidátov Ivan Korčok povedal, že prezident má byť akousi protiváhou vláde. „V Ústave SR, v časti prezidentských kompetencií a úloh, nikde nenájdete slová o vyvažovaní, protiváhe, či o tom, že hlava štátu má – nebodaj – súperiť s vládou. Naopak, jednou z kľúčových, ústavou daných kompetencií prezidenta je zosúladiť chod ústavných orgánov.
A toto predpokladá spoluprácu s vládou i parlamentom. Bez tejto spolupráce, vychádzajúcej z plného rešpektovania ústavných princípov a zákonov, nemožno fungovať. Vnímanie poslania prezidenta ako protiváhy výkonnej moci mi zaváňa skôr snahou spolitizovať prezidentský úrad a prezidenta vtiahnuť do politického boja,“ prízvukuje Kubiš.
Mohlo by vás zaujímať:
Politický boj by sa mal podľa neho odohrávať inde – medzi politickými stranami, v parlamente, prípadne v celospoločenskej diskusii. „Prezidentský úrad by mal predovšetkým spájať, aj politických protivníkov, aby hľadali spoločne východiská v otázkach, ktoré trápia občanov, zmierňovať konfrontáciu, agresivitu a napätie v spoločnosti.
Napokon, logicky, ak sa prezident sám bude označovať za oponenta a protiváhu vláde, len prispeje k prehlbovaniu rozporov a rozdeľovania občanov na dva nezmieriteľné tábory, stratí schopnosť zmierovať spoločnosť. To však reálne nedokáže ani ten, kto je vnímaný ako vyslovene provládny kandidát,“ uviedol na samý záver Ján Kubiš.
Zdroj: tasr
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Členstvo Slovenska v EÚ a NATO je základom pre našu budúcnosť, rozvoj a bezpečnosť, tvrdí Ján Kubiš