Dá sa vyrokovať mier keď sa bude neustále bojovať? Zrejme aj dá, ale koľko to bude stáť ľudských životov, vrátane civilistov, žien a detí, a aké obrovské materiálne škody sa tým napáchajú? Diplomati sú tu na to, aby v istých situáciách rokovali a došli ku konsenzu, ktorý by mohol vyhovovať všetkým stranám. Ktorej strane ale vyhovuje neustále zabíjanie na Ukrajine? Prečo sa už dávno diplomati a politici nebavia o mieri? Kedy na to politici prídu, že toľké obete a materiálne škody vôbec nemuseli byť?
Bez diplomacie by nevzniklo Československo
Sú časná slovenská koalícia je jednoznačne za mier na Ukrajine, ku ktorému chce prísť rokovaniami zainteresovaných na oboch stranách konfliktu. Opozícia, tá naopak tvrdí, že mier na Ukrajine nebude dovtedy, kým nebude Rusko porazené, a tak treba Ukrajincom dodávať stále nové a nové zbrane a posielať im ďalšie a ďalšie peniaze. Dokedy ale?
Ak máte plné ústa vašich ukrajinských priateľov, tak ich najprv presvedčte, aby sa vrátili domov bojovať za svoju vlasť.
Eduard Chmelár, politický komentátor, historik a poradca premiéra Roberta Fica
Rusko samotná Ukrajina nikdy neporazí, a ak sa do tejto vojny vojensky zainteresuje aj NATO, rozpútať sa môže niečo strašné, čoho dôsledky si dnes mnohí dnes ani neuvedomujú. Zaujímavý pohľad na celú záležitosť ponúka v statuse Eduard Chmelár, politický komentátor, historik a poradca premiéra Roberta Fica.
Podľa Chmelára by bez diplomacie nevznikla nielen Československá republika, ale by sa neskončila ani prvá svetová vojna. Podľa neho je naozaj trápne, že sa naši „vlastenci“ na čele s Ivanom Korčokom pri organizovaní zbierky na delostreleckú muníciu pre Ukrajinu oháňajú výrokom Milana Rastislava Štefánika, že „Kto si myslí, že mu slobodu druhí vybojujú, ten jej nie je hodný“. Podľa neho by bolo asi vhodnejšie, keby sa oháňali autentickým výrokom, lebo v skutočnosti to bol Ján Kollár, ktorý povedal: „Kto sám je slobody hoden, aj slobodu iných si váži.“
Diplomat Štefánik veril hodnotám mieru
„Podstatné je, že oni sami robia to, za čo ich Štefánik karhá: huckajú Ukrajincov do boja, aby za nich vybojovali slobodu a sami majú plné gate, lebo front si predstavujú tak, že v zákopoch je wifina a podávajú tam lattečko,“ konštatuje sarkasticky politický komentátor, podľa ktorého Štefánikov život je sám dôkazom, ako veľmi sa mýlia.
Štefánik veril hodnotám mieru. Určite aj preto, že sám bol predovšetkým diplomatom. Všetci seriózni historici podľa Chmelára vedia, že generálsku hodnosť získal nie za vojenské úspechy, ale z politických dôvodov, doslova s argumentom „s generálom sa rokuje lepšie ako s plukovníkom“.
„Republiku založil intenzívnym politickým presviedčaním a diplomatickým rokovaním na najvyššej úrovni s francúzskym, talianskym i britským premiérom, s ministrom zahraničných vecí USA, s ruským cárom i japonským cisárom.
Bez diplomatických rokovaní by nielenže nevznikla republika, ale by sa neskončila ani prvá svetová vojna, lebo málo ľudí si uvedomuje, že 11. novembra 1918 bolo podpísané iba prímerie, ktoré však potom trvalo ďalších dvadsať rokov…,“ pripomína historik a politický komentátor a dodáva, že je preto tragikomické, že význam diplomacie treba pripomínať práve diplomatovi Korčokovi, ktorý je inak precitlivenučký na označenie „kandidát vojny“.
Umenie nikdy nehuckalo do vojny, práve naopak
Problém našej vojnychtivej opozície podľa Chmelára nie je v tom, že pomáhajú Ukrajine brániť sa, ale v tom, že odmietajú alebo popierajú význam diplomatických rokovaní. „Korčokova propagandistická mantra, že stačí, aby Rusi odišli z Ukrajiny a bude po vojne, je lož. Jednak Rusi to už boli ochotní urobiť na základe výsledkov istanbulských mierových rokovaní pred dvoma rokmi, ktoré torpédoval a odmietol Západ, lebo si myslel, že Rusko vojensky porazí.
No čo je ešte dôležitejšie: po odhalení, že Spojené štáty postavili po Euromajdane na ukrajinsko-ruských hraniciach obrovské vojenské a spravodajské základne, už nie je možné len tak sa spakovať a odísť,“ prízvukuje Chmelár.
Korčokova propagandistická mantra, že stačí, aby Rusi odišli z Ukrajiny a bude po vojne, je lož.
Eduard Chmelár, politický komentátor, historik a poradca premiéra Roberta Fica
Tieto otázky spolu so širšími otázkami európskej bezpečnostnej architektúry je podľa neho treba jednoducho vyriešiť za diplomatickým stolom. „Západ to ale odmieta a vnucuje svetu Zelenského ultimátum pod falošným názvom „mierový plán“, a ešte pri tom klame, že Rusko nechce rokovať, hoci to navrhovalo minimálne šesťkrát,“ opäť pripomína náš skúsený politický komentátor a historik.
„Takže, milí herci, herečky, výtvarníci, spisovatelia, novinári, aktivisti a iní kaviarenskí povaľači (bez urážky, tiež medzi vás v istom zmysle slova patrím). Robte to, čo je poslaním umenia od veky vekov: spájajte. Umenie nikdy nehuckalo do vojny, ale zobrazovalo jej hrôzy,“ vyzýva Chmelár.
Mohlo by vás zaujímať:
„Nikdy nevyzývalo k účasti na zabíjaní, to robila propaganda. Ak máte plné ústa vašich ukrajinských priateľov, tak ich najprv presvedčte, aby sa vrátili domov bojovať za svoju vlasť. A ak to robiť nechcete, tak neštvite do vojny iných.
Je zvrátené, že namiesto toho, aby ste prispievali k mieru svojím umením, aby ste svoj hlas využili na podporu diplomatických rokovaní, zasa a znova kráčate so silami útlaku a sledujúc záujmy militantných kruhov skladáte sa na tank, na delostreleckú muníciu, na všetko možné, len nie na to, k čomu nás vyzýval pri svojej návšteve Bratislavy pápež František: aby sme sa stali poslom mieru v srdci Európy,“ nedáva si servítku pred ústa Eduard Chmelár, ktorý na samý záver dodáva: „Ak týmto posolstvom nechcete byť, aspoň sa zbabelo neschovávajte za odkaz Milana Rastislava Štefánika. Nemáte ani jeho charakter, ani vôľu, ani presvedčenie.“
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Chmelár poriadne naložil naším „mierovým“ umelcom. Jeho tvrdé slová ich možno aj zabolia