Chmelár: Herci patria k najhlúpejším sociálnym skupinám, majú šokujúce medzery vo všeobecnom vzdelaní

Edurad Chmelár sa pustil do umelcov. A začal tým, že si “podal” otca Michala Šimečku. Nazval ho Sokratom z maringotky a upozornil, že je iba absolventom stredného odborného učilišťa v Slovnafte. Potom sa už obul do hercov. Upozornil na to, že sú v podstate rovnako nedovzdelaní ako známy novinár a myšlienky, ktorými sa verejne pýšia sú iba interpretované. Dodal, že známi pozéri, od Martina Šimečku až po Štefana Hríba nemajú vysoké školy. Pýta sa, či si náhodou iba neliečia vlastné komplexy.

Novinár Šimečka – Sokrates z maringotky

Edurad Chmelár sa pustil do umelcov. A začal tým, že si najprv “podal” otca Michala Šimečku. Ten mal totiž opäť veľmi “zaujímavé” verejné vyjadrenia.

“Martin Šimečka so svojím emocionálnym kvocientom na bode mrazu a nulovou sebareflexiou už dokázal uraziť asi všetkých. Ale jeho posledné výplody už vykazujú znaky psychickej poruchy a dokážu skôr rozosmiať ako rozhnevať. Tento Sokrates z maringotky a absolvent stredného odborného učilišťa v Slovnafte sa nechal počuť, že to nie je náhoda, že sa ozývajú umelci, pretože bežní ľudia vraj nemajú schopnosť formulovať a premýšľať o spoločnosti tak ako umelci, ktorí sa tým živia a neustále tým žijú. Podľa neho je hlúposť, že nerozumejú skutočnému životu, lebo oni sa skutočným životom zaoberajú údajne oveľa viac ako bežní ľudia, lebo je to ich práca…” začína svoj príspevok na sociálnej sieti známy publicista.

Dodal, že k týmto “bezočivým rečiam” sa pridala aj exprezidentka Zuzana Čaputová, ktorá ešte pritvrdila a na sociálnej sieti napísala, že “IBA ONI (umelci) dokážu pomenovať to, čo politika ešte nevie, a cítiť to, čo spoločnosť ešte len tuší”…

Eduard Chmelár si všíma, že umelci sa v očiach týchto ľudí neprimerane redukujú na hercov. Lebo iba tí zodpovedajú politickému profilu progresívcov. “Keby ste položili tie isté otázky hudobníkom, reagovali by úplne inak,” konštatuje bývalý poradca premiéra Fica.

Bežný človek vie toho o živote viac ako umelec

Chmelár dodal, že Šimečka a Čaputová sú úplne mimo. “Ten takzvaný “bežný človek” vie toho o živote neporovnateľne viac ako akýkoľvek špičkový umelec. “Človek, ktorý v pote tváre “seje i žne na svojom” (Chalupka), počíta dni do výplaty, usiluje sa uživiť svoju rodinu, spláca hypotéku, snaží sa ušetriť deťom na topánky, čelí exekúcii a nemá ani na autobus do hlavného mesta, žije neporovnateľne autentickejší život ako umelec interprerujúci alternatívnu realitu,” popisuje známy publicista.

“Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo majú nutkavú potrebu pokaziť každé podujatie politickým vyhlásením práve herci? Prečo nepolitikárčia hudobní skladatelia, výtvarníci či básnici? Nie, nie je to preto, že by vedeli len oni pomenovať veci, ktoré ešte ostatní nevedia, ako takmer konšpiratívne tvrdí Čaputová. Veď je to smiešne. Herci patria k najhlúpejším sociálnym skupinám, majú šokujúce medzery vo všeobecnom vzdelaní, ktoré navyše exhibicionisticky vystavujú na obdiv vo vedomostných súťažiach,” píše ostro Chmelár.

A dodal, že Zuzana Čaputová by mohla vysvetliť, ako sa s jej predstavou o predvídavých umelcoch zhoduje fakt, že boli za každého režimu tými najhorlivejšími kolaborantmi, udavačmi a propagandistami.

“Duchovný terorizmus” na Krištáľovom krídle

Potom sa Eduard Chmelár dotkol aj aktuálneho podujatia, Krištáľové krídlo. Všíma si, ako sa niektorí aktivisti domáhali ostrých reakcií hercov, ktorí prehovorili na pódiu. “Hoci herec Milan Ondrík pri ďakovačke už prekračoval hranicu politického posolstva, progresivistickým umelcom sa to videlo málo. Na sociálnych sieťach šikanovali prítomných umelcov, že svojou účasťou vraj legitimizovali “frašku v rukách kultúrnych normalizátorov” a vyčítali im, že sú ochotní “kolaborovať s najhoršími”,” upozorňuje bývalý poradca premiéra a nazýva to duchovným terorizmom.

“Nikto hercom neberie ich ústavné právo na vyjadrenie vlastného názoru. Ale odkiaľ berú tú drzosť politizovať úplne všetko?” pýta sa Chmelár.

“Uvažujem nad tým, či je náhoda, že všetci títo pozéri – od Martina Šimečku až po Štefana Hríba nemajú vysoké školy. Či všetci nie sme obeťami ich snahy liečiť si vlastné komplexy. Keď vidíte, že “prezident Rizman” s maturitou prednáša na našej najprestížnejšej univerzite o liberálnej demokracii, nepotrebujete vedieť nič viac o kvalite bratislavskej katedry politológie,” upozornil Chmelár.

Polemizuje o tom, či sú polovzdelaní herci naozaj to najlepšie, čo tu máme. “Nie. Nenaleťte na to. V tejto spoločnosti musí byť viac počuť hlas vedcov, filozofov, sociológov, učencov, ktorí jediní majú kvalifikáciu na formulovanie nových myšlienok o spoločnosti – nie herci. Tí nám to môžu zahrať, ale bude to vždy len predstieranie,” myslí si Chmelár.

Na záver upozornil, že mlčali za éry “neviditeľnej ministerky” a vystupovali v predvolebnej kampani za Progresívne Slovensko a preto nemajú nijaké morálne právo nazývať sa “svedomím národa” a vyžadovať si väčšiu pozornosť.

“Nie sú žiadnymi autoritami v spoločenskej oblasti, sú len nátlakovými skupinami jednej politickej strany. A to je na akceptáciu ich špinavej hry, že oni majú pre nás posolstvo, na ktoré všetci čakáme, trochu málo,” uzavrel Eduard Chmelár.

Zdroj: Facebook/ Eduard Chmelár