Česká novinárka spochybnila závery analýzy SAV o COVID vakcínach, hovorí o manipulácii a odvádzaní pozornosti

Bazalová reagovala aj na tvrdenia SAV, podľa ktorých malé množstvo zvyšnej DNA obsahuje len krátke úseky, ktoré nekódujú žiadne funkčné bielkoviny. Podľa nej tento argument nepokrýva hlavný problém.

Česká novinárka a autorka podcastov Angelika Bazalová reagovala na sociálnej sieti na závery Slovenskej akadémie vied (SAV), podľa ktorých mRNA vakcíny proti ochoreniu covid-19 obsahujú len „stopové množstvá DNA“, hlboko pod povolenými limitmi, a neobsahujú žiadne grafénové zlúčeniny ani iné nežiaduce látky. Bazalová tvrdí, že oficiálne vyjadrenia SAV vyvolávajú množstvo nezodpovedaných otázok a označuje ich za „odvádzanie pozornosti“.

Odvádzanie pozornosti

„Analýza zloženia mRNA vakcín jasne ukázala, že tieto vakcíny obsahujú iba stopové množstvá molekúl DNA, ktoré sú hlboko pod schválenými limitmi… Vakcíny tiež neobsahujú žiadne prímesi iných látok a najmä neobsahujú grafénové zlúčeniny,“ citovala správu SAV Česká televízia.

Bazalová však upozorňuje, že podľa nej nejde o grafén ani iné prímesi, ale o úplne inú otázku – plazmidovú DNA. „O grafénové zlúčeniny tu nejde, ide o odvádzanie pozornosti. Nás zaujíma plazmidová DNA. Pretože ak ide o DNA, je potrebné vedieť, čo je to to ‘stopové množstvo’ a aké limity má SAV na mysli,“ uviedla vo svojom statuse.

Neexistujúce limity

Bazalová spochybňuje interpretáciu výsledkov SAV najmä preto, že neexistujú žiadne špecifické limity pre plazmidovú DNA obalenú v lipidovom obale, aký sa používa v mRNA vakcínach. Podľa nej všetky doterajšie normy sa týkali iba tzv. „nahých DNA“ – teda neobalených molekúl, ktoré sa do buniek dostávajú podstatne ťažšie.

„DNA obalená v olejovej kapsule preniká do buniek oveľa ľahšie než bez tohto obalu, a preto limity stanovené pre nahú DNA nie sú smerodajné,“ vysvetľuje Bazalová.

Novinárka upozorňuje, že porovnávať prítomnosť DNA vo vakcínach s inými, menej rizikovými situáciami, je zavádzajúce. „Je to rovnaká manipulácia, ako tvrdiť, že hliník, ktorý zjeme, keď olízneme hliníkovú lyžičku, je to isté, ako hliníkové soli, ktoré sa injekčne podávajú osemtýždňovým bábätkám,“ uvádza.

Nebezpečná DNA

Bazalová reagovala aj na tvrdenia SAV, podľa ktorých malé množstvo zvyšnej DNA obsahuje len krátke úseky, ktoré nekódujú žiadne funkčné bielkoviny. Podľa nej tento argument nepokrýva hlavný problém.

„To tvrdenie môže upokojiť len naivky. Obava, že by sa z týchto zvyškov plazmidovej DNA kódovali celé bielkoviny, nikdy nebola tou hlavnou obavou,“ zdôraznila. Tvrdí, že problém spočíva práve v miliardách drobných, rozsekaných kúskov bakteriálnej DNA z plazmidov, ktoré sa v lipidovom obale dostávajú do cytoplazmy buniek:

„Čím viac tých krátkych kúskov tam je, tým je to horšie, pretože cudzia DNA do bunky nepatrí a obranné mechanizmy okamžite spúšťajú alarm. A čím menší je úsek, tým je väčšie riziko, že by sa teoreticky mohol začleniť aj do vašej vlastnej DNA,“ dodáva.

Bazalová tiež upozorňuje na prítomnosť promótora SV40, ktorý sa podľa nej vo vakcínach nachádza a „v ľudskej bunke nemá čo robiť“.

Podľa Bazalovej nie je možné považovať doterajšie informácie za dostatočné a trvá na tom, že verejnosť má právo poznať kompletné výsledky. „Argument, že tie kúsky sú len také malinké, môže upokojiť len nepříliš inteligentných redaktorov z Věda24. Ďalej sa budeme baviť, až uvidíme celú správu,“ uzavrela.

Zdroj: Fb – A.Bazalová