Mechanizmus na refundáciu nákladov sanácie envirozáťaže sa zavedie aj bez podpisu prezidentky Zuzany Čaputovej. Hlava štátu totiž opäť nepodpísala novelu zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže, ktorú poslanci opätovne schválili.
Právna norma zavádza mechanizmus, ktorým bude zabezpečená pohľadávka štátu v prípade sanácie súkromných nehnuteľností z konkrétnych verejných zdrojov. Podstata finančnej náhrady za poskytnutú nepriamu štátnu pomoc sa vymedzí ako rozdiel medzi trhovou cenou nehnuteľnosti pred sanáciou a po sanácii.
Vlastníkom budú povinne „cálovať“ štátu
Výška finančnej náhrady, teda pohľadávky štátu, má byť limitovaná vynaloženými prostriedkami na prípadný geologický prieskum životného prostredia a samotnú sanáciu. „Čiže vzorec trhová cena po sanácii mínus vynaložené prostriedky na sanáciu a geologický prieskum,“ vysvetlili predkladatelia.
Vlastník sanovanej nehnuteľnosti bude po novom povinný uhradiť štátu finančnú náhradu. Nebude sa vychádzať zo znaleckého posudku, ale z výšky finančných prostriedkov vynaložených na realizáciu plánu prác na odstránenie environmentálnej záťaže.
„V prípade uzavretia záložnej zmluvy a jej následného zavkladovania v katastri nehnuteľností je vlastník po dobu 20 rokov ‚blokovaný‘ k prevodu sanovanej nehnuteľnosti, dokiaľ nebude štátu uhradená finančná náhrada,“ ozrejmili predkladatelia s tým, že povinnosť finančnej náhrady sa nemá vzťahovať na dedičov.
Právna norma nadobudne účinnosť 1. júna 2022
Prededením nehnuteľnosti nemá dochádzať k zániku pohľadávky, teda záložného práva štátu, a plynúť má pôvodná 20-ročná lehota od zápisu záložného práva v katastri. Uvedené právo tak môže podľa novely zaniknúť buď uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá záložná zmluva, alebo splatením finančnej náhrady pri prvom prevode nehnuteľnosti.
V prípade väčšieho počtu vlastníkov, aspoň 20 osôb, sa má zabezpečiť doručovanie výziev na úhradu finančnej náhrady alebo návrhu záložnej zmluvy prostredníctvom úradnej tabule, webového sídla príslušného ministerstva a obce, v ktorej sa sanovaná nehnuteľnosť nachádza. Právna norma nadobudne účinnosť 1. júna 2022.
Budaj chcel, aby bolo veto prezidentky prelomené
Novela je podľa ministra životného prostredia Jána Budaja nástrojom, ako vie Slovenská republika získať aspoň malú časť peňazí na odstraňovanie envirozáťaží. Ako informoval portál topky.sk ešte 1. decembra, na najbližšie plánovacie obdobie má podľa ministra Slovensko na životné prostredie sumu 280 miliónov eur. „Len vyčistenie Istrochremu je odhadované na 350 miliónov eur a ešte tam je za ním Žabí Majer. Môžeme len v Bratislave rozprávať o sume, ktorá by sa blížila k miliarde,“ povedal Budaj s tým, že novelizovaný zákon je podľa neho jediným receptom.
Minister po rokovaní vlády počas prvého decembrového dňa zároveň avizoval, že sa bude snažiť o to, aby parlament prelomil veto prezidentky pri novele zákona o environmentálnych záťažiach.
Mohlo by vás zaujímať:
Zdroj: tasr
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Čaputová opätovne nepodpísala envirozákon. Nevadí. Budaj to nerieši, dosiahol svoje!