eReport.sk
Marek Krajčí a Peter Magát, foto: tasr

Bude mať samovražda v Krajčího rezorte dohru? Ministerstvo reaguje!

Pred piatimi dňami sa zastrelil riadiaci pracovník z Národného ústavu detských chorôb. Spolupracovníci aj bývalý riaditeľ ústavu tvrdia, že na jeho konanie mala pravdepodobne vplyv šikana na pracovisku. Dusnú atmosféru v ústave vraj spôsobuje nový riaditeľ, vyštudovaný lesník Peter Magát. Toho odchádzajúci minister zdravotníctva Marek Krajčí dosadil na post bez udania dôvodu z minúty na minútu. Psychiatrička i advokáti vysvetlili ako sa dá problém šikany na pracovisku riešiť. A čo na to ministerstvo?

Riaditeľ technického úseku Norberta N. (†36) v ústave pracoval dlhé roky. Do pondelka, kedy si strelnou zbraňou siahol na život. S bývalým riaditeľom Ladislavom Kuželom tvorili dobrý tím: „Nebol to len spolupracovník, ale aj blízky priateľ. Keď toľko spolu pracujete a v takých náročných podmienkach, tak to vedie aj k bližším vzťahom. Bol ten typ človeka, ktorý vedel čeliť vždy problémom. Doteraz to neviem rozdýchať. Bol technický vedúci na úseku, kde problémy boli doslova 24 hodín 7 dní v týždni. Či to bola sobota, nedeľa večer, dovolenka, vždy keď bolo niečo dobehol osobne. Nedelegoval prácu na iných. Bol to jeden plne zodpovedný, akčný, mladý muž,” povzdychol si. O jeho trápení na pracovisku vedel, keďže sa mu opakovane s problémami zveroval: „Priznám, riešil aj to že porovnával, keď sme my robili aká bola atmosféra a akým spôsobom sa s ním teraz jednalo. Áno, čo viem pracovnú pohodu nemal.” Norbertovi spolupracovníci tiež tvrdia, že bol neadekvátne napomínaný. Mnohí po vymenovaní nového riaditeľa Petra Magáta v ústave skončili. Odmietli s nim spolupracovať.

Strčili hlavu do piesku

Ministerstvo zdravotníctvo na otázku či bude prípad skloňovanej šikany na pracovisku riešiť a prešetrí ju mlčí. Hovorkyňa poslala k otázkam stručné, nič nehovoriace stanovisko. „Straty akéhokoľvek ľudského života je nám nesmierne ľúto,“ napísala k prípadu hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová.

Šikana na pracovisku je podľa psychiatričky Danici Csaisovej dnes už bežná vec. Väčšinou sa nad ňou zatvárajú oči. „Vyskytuje sa v rôznych podobách. Od psychického teroru až po fyzické útoky. Týka sa to najmä žien. Čelia rôznym sexuálnym narážkam, až po nenápadné dotyky na prsiach a intímnych partiách. Ako sa tomu brániť? Ťažko. Zrejme len odísť.“ Muži majú väčší problém sa zdôveriť s týmto druhom trápenia. Nehovoria o ňom a čakajú kým to prejde: „K bossingu máme často povrchný postoj. Komentármi typu však si z toho sprav nejaké výhody. Treba to hneď na začiatku stopnúť. Samovražda je krajné riešenie. Je otázka, prečo to ten človek spravil a neriešil to iným spôsobom. Prečo neodišiel z práce, prečo to ďalej znášal, ťažko povedať. Sú ľudia čo si nevedia poradiť. Nemajú radi zmeny. Keď začnú v jednej práci už ostávajú. Nevedia sa k zmene odhodlať. Keď sú muži vystavení takejto forme správania od svojich nadriadených, tak ťažko o tom rozprávajú. Ženy sa skôr zdôveria, ale muži sa za to hanbia. Možno si myslel, že keď bude usilovne pracovať, nebude si to všímať prestane to, lebo toho druhého to prestane baviť.“

Za bossing až pred súd


V Zákonníku práce nie je šikanovanie presne zakotvené. Dá sa považovať za špecifický druh zneužitia práva. Pracovnoprávne vzťahy musia byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov: „Všeobecne sa pod diskrimináciou v pracovnom práve rozumie akékoľvek rozlišovanie, vylúčenie alebo uprednostňovanie založené na diskriminačných znakoch, ktorých cieľom je ohroziť alebo úplne znemožniť rovnaké možnosti zamestnancov, alebo rovnaké zaobchádzanie s nimi v pracovnoprávnych vzťahoch. Diskriminácia primárne spočíva v tom, že diskriminovaný zamestnanec je nositeľom určitého znaku a v prípade, ak je zamestnanec prenasledovaný z iného dôvodu, nemôže ísť o diskrimináciu, ale môže sa jednať o šikanovanie,” vysvetlila pre eReport advokátka Zuzana Kresak.

Nie každý prejav zlomyseľnosti na pracovisku sa dá považovať za šikanu. Problém nastáva ak sa škodlivé správanie opakuje minimálne raz do týždňa po dobu šesť mesiacov: „Za možnosti právnej ochrany šikanovaných zamestnancov môžeme považovať skončenie pracovnoprávneho vzťahu, podanie podnetu na inšpektorát práce, žaloba, návrh na začatie konania o priestupku a v trestnoprávnej rovine podanie trestného oznámenia,“ ozrejmil právne možnosti poškodeného advokát Martin Berec.

Foto: tasr


KOMENTÁRE ČLÁNKU :

Bude mať samovražda v Krajčího rezorte dohru? Ministerstvo reaguje!

2 Komentáre
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasovaných
Vložená spätná väzba pre všetky komentáre
Zobraziť všetky komentáre

Čítajte viac…

Politika

Správy

Celebrity

Šport

Zaujímavosti