Brusel a jeho mimovládky zasahujú do maďarských volieb, cenzurujú sociálne siete. Ďalšie bude Slovensko

Takzvaný systém rýchlej reakcie umožňuje Bruselu žiadať od veľkých online platforiem, aby okamžite zasahovali proti tomu, čo Európska komisia označí za „riziko dezinformácií“.

Európska komisia 18. marca oznámila, že pred nadchádzajúcimi maďarskými voľbami aktivuje mechanizmus „rýchlej reakcie“ podľa aktu o digitálnych službách (DSA). Informuje portál Brussels Signal.

Brusel chce ovládať verejnú debatu

Kritici varujú, že tento systém, ktorý dáva mimovládnym organizáciám napojeným na štruktúry EÚ priamy prístup k moderovaniu obsahu na platformách, im v praxi umožňuje rozhodovať o tom, čo zostane na internete viditeľné. Podľa nich to vyvoláva vážne otázky o tom, kto bude počas volebného obdobia kontrolovať tok informácií.

Cieľom kroku Európskej komisie je prinútiť online platformy, aby rýchlo zasahovali proti tomu, čo Brusel označuje za „riziká dezinformácií“. Problémom podľa kritikov je, že medzi organizáciami, ktoré môžu takýto obsah nahlasovať, sú aj subjekty financované z peňazí EÚ alebo napojené na európske grantové schémy.

Systém rýchlej reakcie spúšťa Európska komisia spolu so signatármi Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií. Mnohí z týchto signatárov pritom dostali financovanie z verejných zdrojov vrátane EÚ.

Napríklad organizácia Democracy Reporting International získala v roku 2024 financovanie závislé od verejných peňazí vrátane výrazných príspevkov od nemeckej vlády a EÚ. Alliance4Europe a Debunk EU dostali státisíce eur z programu Horizon Europe. GLOBSEC čerpal financovanie z EÚ na projekty „odolnosti demokracie“. Reportéri bez hraníc zas v rokoch 2023 a 2024 získali viacero inštitucionálnych grantov.

Tieto organizácie zároveň pôsobia v štruktúrach podporovaných alebo koordinovaných samotnou Európskou komisiou, vrátane Európskeho observatória digitálnych médií (EDMO) a podobných regionálnych observatórií.

Pre kritikov DSA je práve tu podstata problému. Tvrdia, že existuje štrukturálny prekryv medzi organizáciami, ktoré EÚ priamo alebo nepriamo financuje, a systémami, ktoré následne ovplyvňujú online politickú debatu, zvlášť počas volieb. Podľa nich tieto mimovládky nepôsobia ako nezávislí pozorovatelia, ale skôr ako súčasť toho istého politického ekosystému.

V rámci mechanizmu rýchlej reakcie dostávajú mimovládne organizácie priamy prístup ku komunikačným kanálom platforiem určeným na moderovanie obsahu. To im umožňuje rýchlo nahlasovať to, čo považujú za „sporný obsah“. Kritici tvrdia, že tým získavajú faktickú moc strážcov online priestoru, ktorí rozhodujú o tom, ktoré príspevky zostanú viditeľné a ktoré budú potlačené.

Zástancovia DSA sa pritom často odvolávajú práve na sieť mimovládnych organizácií, ktoré sú verejnosti predstavované ako nezávislí strážcovia pravidiel.

V februári spoločnosť Meta, vlastník Facebooku, odstránila vojnové príspevky podporujúce maďarskú vládu z portálov kisalfold.hu, bama.hu a szon.hu s odvolaním sa na porušenie vlastných komunitných pravidiel.

Maďarské národné mediálne združenie reagovalo „šokom a pobúrením“ a odsúdilo odstránenie týchto stránok z Facebooku. Zároveň naznačilo, že Facebook môže cieliť na pravicové médiá. Podľa združenia „Meta v skutočnosti formuje to, čo môžu maďarskí občania vidieť pred voľbami, a dáva si tým bezprecedentnú úlohu pri ovplyvňovaní politickej diskusie“.

Kritici zásahu proti údajným dezinformáciám pred národnými voľbami preto tvrdia, že nejde ani tak o presadzovanie „komunitných pravidiel“, ale skôr o kontrolu naratívu pri citlivých témach počas kampane.

Takzvaný systém rýchlej reakcie podľa nich umožňuje Bruselu žiadať od veľkých online platforiem, aby okamžite zasahovali proti tomu, čo Európska komisia označí za „riziko dezinformácií“.

Zdroj: brusselssignal