U susedov
Ako tomu bolo v ČR?
V zmysle pandemického zákona prijatého v Českej republike je podľa § 13 príslušný na prerokovanie návrhu podľa Správneho súdneho poriadku na zrušenie mimoriadneho opatrenia podľa pandemického zákona alebo mimoriadnych opatrení podľa § 69 ods. 1 písm. b) alebo i) zákona o ochrane verejného zdravia v stave pandemickej pohotovosti, ktorej účelom je likvidácia epidémie Covid-19 alebo nebezpečenstvo jej opakovaného vzniku, a ktoré majú celoštátnu pôsobnosť, Najvyšší správny súd, pokiaľ mimoriadne opatrenie vydalo ministerstvo.
V ostatných prípadoch je na prerokovanie návrhu príslušný krajský súd. Ak je návrh zjavne neopodstatnený, súd ho bez prítomnosti účastníkov uznesením odmietne. Inak ho prerokuje prednostne.
Návrh možno podať do jedného mesiaca odo dňa, kedy návrhom napadnuté opatrenie všeobecnej povahy nadobudlo účinnosť. Ak mimoriadne opatrenie počas konania o jeho zrušenie stratilo platnosť, nebráni to ďalšiemu postupu v konaní.
Ak súd dospeje k záveru, že opatrenie všeobecnej povahy alebo jeho časti boli v rozpore so zákonom, alebo že ten, kto ho vydal, prekročil medze svojej pôsobnosti a právomoci, alebo že opatrenie všeobecnej povahy nebolo vydané zákonom stanoveným spôsobom, v rozsudku vysloví tento záver.
Najvyšší správny súd Českej republiky po získaní uvedenej právomoci konštatoval v desiatkach prípadoch nezákonnosť opatrení ministerstva zdravotníctva.
Chybný proces
Rozhodol už ESĽP o nejakých slovenských covidových sťažnostiach?
Áno, ale zamietol ich z procesných dôvodov bez ich meritórneho preskúmania. Prvé sťažnosti boli od majiteľov viacerých fitness centier. Sťažnosti namietali nezákonnosť opatrení prijatých ÚVZ v súvislosti s prevenciou šírenia vírusu Covid-19.
Na podklade opatrení boli fitness centrá zatvorené od marca do júna 2020. Pred ESĽP tvrdili, že v dôsledku uvedeného utrpeli majetkovú škodu a ušlý zisk a prišli o klientelu.
Namietali porušenie článku 1 Protokolu č. 1. Vo vzťahu k tejto sťažnosti Slovenská republika uspela pred ESĽP, ktorý konštatoval, že sťažovatelia mu podali sťažnosti niekoľko mesiacov po tom, ako sa obrátili na Ústavný súd SR a v sťažnostiach výslovne uviedli, že na vnútroštátnej úrovni neexistovalo preskúmanie opatrení ÚVZ súdmi ani Ústavným súdom SR. ESĽP neinformovali o výsledku konania na Ústavnom súde SR.
ESĽP v tejto súvislosti upozornil na povinnosť sťažovateľov informovať ho o všetkých relevantných skutočnostiach, čo sa však podľa ESĽP nestalo. Podľa ESĽP bola informácia zásadná a týkala sa jadra prípadu.
Rovnako tak sa jadra prípadu týkala informácia o čerpaní štátnej pomoci, ktorá mu tiež nebola poskytnutá. ESĽP vyhlásil predmetné sťaženosti za neprijateľné bez ich meritórneho preskúmania z dôvodu zneužitia práva na podanie sťažnosti.
Tomáš Lörinc v. Slovensko
V ďalšom prípade bolo vláde zo strany ESĽP oznámených 17 sťažností pod názvom Tomáš Lörinc v. Slovenská republika a 16 ďalších sťažností. Všetky sťažnosti sa týkali nariadení vlády a opatrení ÚVZ, ktorými boli zavedené obmedzenia základných ľudských práv a slobôd.
Sťažovatelia sa sťažovali predovšetkým na povinnosť nosiť rúška a povinnosť preukázať sa negatívnym výsledkom testu na Covid-19. Ako aj podmienkou pre výnimky z rôznych obmedzení.
ESĽP sa vo svojom rozhodnutí oprel o ustálenú judikatúru, podľa ktorej Dohovor nedovoľuje podávanie tzv. actio popularis (žaloba podaná kýmkoľvek vo verejnom záujme). A teda neumožňuje prijať sťažnosti pokiaľ nimi sťažovatelia neboli priamo dotknutí, alebo nehrozí riziko, že sa na nich bude táto legislatíva uplatňovať.
ESĽP uviedol, že sťažovatelia nepredložili žiadne informácie o ich individuálnej situácii. Vzhľadom na to sa mu javilo, že sťažovatelia sa sťažovali na opatrenia vo všeobecnosti.
Na základe uvedeného ESĽP dospel k záveru, že podané sťažnosti predstavujú actio popularis a sťažovateľov nemožno považovať za poškodených na účely článku 34 Dohovoru. Z dôvodu nezlučiteľnosti sťažností s ustanoveniami Dohovoru boli tieto sťažnosti vyhlásené za neprijateľné.
Ústava – trhací kalendár vlády Igora Matoviča
Čo je ešte podľa Vás významné pokiaľ ide o 53 oznámených sťažností?
Vo vzťahu k týmto oznámeným sťažnostiam je významné, že počas trvania jednotlivých núdzových stavov boli v Slovenskej republike, v niektorých prípadoch, reálne obmedzované základné práva a slobody ako aj ukladané povinnosti nad rámec právnej úpravy ústavného zákona o bezpečnosti štátu (z roku 2015 a 2020).
Fakticky boli tak obmedzované niektoré základné práva a slobody, ktorých obmedzenie vykonávací ústavný zákon k blanketovej norme čl. 51 ods. 2 Ústavy SR neumožňoval. Napríklad niektoré podnikateľské činnosti, či právo na prejavovanie náboženstva alebo viery bohoslužbou.
ESĽP už v minulosti dospel k záveru o porušení Dohovoru z dôvodu, že na prípad sťažovateľky bola aplikovaná zákonná úprava, ktorá bola v rozpore s Ústavou SR.
ESĽP vzhľadom na článok 152 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého výklad a uplatňovanie inter alia zákonov musí byť v súlade s Ústavou SR, ktorá je na Slovensku základným prameňom práva a s ktorou musia byť ostatné právne predpisy v súlade, skonštatoval, že zásah štátnych orgánov v prípade sťažovateľky nebol „v súlade so zákonom“, ako vyžaduje článok 8 ods. 2 Dohovoru.
Vzhľadom na to, že ústavné zmeny umožňujúce jednotlivcovi vyvolať v súvislosti s podanou ústavnou sťažnosťou konanie o súlade právnych predpisov nadobudnú účinnosť až 1. januára 2025, majú sťažovatelia vo vzťahu k porušeniam majúcim pôvod v právnej úprave priamy prístup na ESĽP.
Bude zaujímavé sledovať, či ESĽP zásahy do ľudských práv, ktoré nie sú predpokladané ústavným zákonom o bezpečnosti štátu vyhodnotí ako zákonné.
Akokoľvek, požiadavka zákonnosti je porušená už pri absencii procesných záruk obsiahnutých v jednotlivých ustanoveniach Dohovoru. V prípade oznámených sťažností sťažovatelia nemali k aktom výkonnej moci zabezpečený v SR súdny prieskum.
Zdroj: youtube: Startitup, Sme, Denník N, Hospodárske noviny, eu debates.,
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
VIDEO ESĽP oznámil SR desiatky covidových sťažností. Pirošíková pre eReport: Vláda má čo vysvetľovať!