Ereport pripravil sériu rozhovorov reflektujúcich modernú slovenskú históriu, ktorú spustil symbolicky 17. novembra. Prvým hosťom veľkého rozhovoru Juraja Draxlera exministra školstva, bol bývalý disident, neskôr jeden z kľúčových politikov 90. rokov Ján Čarnogurský.
Rok 1969 ako míľnik na ceste k samostatnosti
„Bez Husáka by nebola federácia,“ ocenil Ján Čarnogurský jeden z najdôležitejších momentov vývoja pred rokom 1989 z hľadiska Slovenskej republiky.
Na rozdiel od iných Gustáv Husák vedel tvrdo zatlačiť v správny okamih, keď boli okolnosti priaznivé. „Mal osobnú tvrdosť, ktorú získal väzením.“ Podčiarkol tak vklad bývalého popredného predstaviteľa Komunistickej strany Československa (KSČ) do procesu osamostatňovania Slovenska.
Zároveň sa Ján Čarnogurský vrátil na začiatok 50. rokov, keď Husáka súdili ako buržoázneho nacionalistu. Nezradil nielen exministra zahraničia Vladimíra Clementisa, proti ktorému mal vypovedať, ale ako jediný z väznených nevypovedal proti sebe. To mu nakoniec zachránilo život, režim ho nenechal, na rozdiel od ostatných bývalých funkcionárov, popraviť.
Husák sa v rokoch 1968-69 zachoval správne
Navyše, Ján Čarnogurský poznamenal, že Gustáv Husák sa zachoval správne v roku 1968, keď začal spolupracovať so Sovietskym zväzom, napriek tomu, že bol predtým členom reformnej časti KSČ.
„Veď hrozila „robotnícko-roľnícka“ vláda!“ podčiarkol bývalý disident Čarnogurský. Použil pritom výraz, ktorý sa vtedy používal pre projekt tých členov strany, ktorí boli ochotní zvrátiť všetky výdobytky uvoľnenia 60. rokov a vystupovať smerom k Moskve v celkom poddanskom postavení.
Mohlo by vás zaujímať:
Čarnogurský pomerne kriticky opísal, naopak, rolu Alexandra Dubčeka, ktorému sa podľa jeho slov vymkla z rúk situácia pred vpádom vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968.
Rozsiahly, komplexný rozhovor o živote Jána Čarnogurského sa dotkol aj jeho detstva v Zamagurí a prvých skúsenostiach s režimom. A to vrátane aktivít Slobodnej Európy, západnej rozhlasovej stanice, pri menovej reforme v roku 1953, či skúseností s postupom úradov počas kolektivizácie.
Prepustili ma z väzby, sadol som na električku a išiel domov.
Čarnogurský opisuje novembrové dni roku 1989 spomienkou na to, ako ho, po vypuknutí demonštrácií, na amnestiu prezidenta republiky Husáka nečakane prepustili z väzby. „Nikto o tom nevedel, nikto ma nečakal,“ hovorí Čarnogurský. Pri bratislavskom Justičnom paláci sadol na električku a išiel domov. Cestou sledoval, ako je požiadavka slobodných volieb, jedna z tých, kvôli ktorej ho režim súdil, namaľovaná na múroch hlavného mesta.
Rozhovor sa pristavil aj pri začiatkoch ekonomickej transformácie, kde sa obaja aktéri, Draxler a Čarnogurský, na chvíľu dostali do sporu ohľadom toho, či bola vhodne nastavená.
Interview končí pristavením sa pri modernej dobe, kde Ján Čarnogurský kritizuje podľa svojich slov prehnané aktivity týkajúce sa tzv. LGBTI práv. Podobne sa mu na dnešnej spoločnosti nepáči, že príliš veľkú váhu v spoločnosti majú peniaze.
Rozhovory s historickými osobnosťami budú pokračovať až do konca roku. Juraj Draxler vyspovedá ďalšie známe, niekedy možno prekvapivé tváre.
Zdroj: eReport
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Čarnogurský: Husáka oceňujem, po Novembri sa mi nepáči moc peňazí