Baránek pre eReport: Magyar môže byť problém pre Slovensko. NATO sa de facto rozpadlo

Po Chmelárovi aj Baránek načrtol myšlienku užšieho priestoru spolupráce v strednej Európe. Tvrdí, že kompaktnejší celok v našom regióne bývalého Rakúsko-Uhorska by bol pre nás prínosný.

Politický analytik Ján Baránek v relácii Bez cenzúry upozornil, že výsledok maďarských volieb nemusí byť pre Slovensko dobrá správa. Víťaza volieb Pétera Magyara nevníma však ako politika, od ktorého by sa dalo automaticky čakať probruselské smerovanie či upokojenie pomerov v regióne. Naopak, varoval pred jeho postojom k Slovensku aj pred dôsledkami straty Viktora Orbána ako najbližšieho regionálneho partnera Bratislavy.

Problém menom Magyar

Baránek otvorene povedal, že z nového maďarského premiéra by časť Európy nemala predčasne jasať. „Ja by som až tak nevyskakoval od radosti,“ uviedol. Zároveň zdôraznil, že Magyar podľa neho nie je typ politika, ktorý by automaticky obrátil Maďarsko proti Moskve či Trumpovi. „On nespálil mosty smerom k Moskve. On nespálil ani mosty smerom k Trumpovi,“ povedal Baránek s tým, že práve tieto signály treba vedieť čítať.

Za dôležité považuje aj Magyarov postoj k Slovensku. V rozhovore upozornil, že „on odmieta hovoriť o Slovensku ako o Slovensku. Stále hovorí Felvidék a tak ďalej. Bratislava je Požoň“. Podľa Baráneka preto nejde o detail, ale o dôležitý signál. V tejto súvislosti dodal, že „tam je tá vec, že po prvé boli silné osobné vzťahy medzi Ficom a Orbánom a omnoho lepšie sa tak rokuje potom“ a že po Orbánovom odchode môže nastať pre Slovensko menej priaznivá situácia. Zhrnul to vetou: „Pre nás je to hrozba“.

Koniec NATO

Veľká časť rozhovoru sa týkala bezpečnosti a NATO. Baránek tvrdí, že po postojoch Donalda Trumpa sa aliancia zásadne zmenila. „To NATO už de facto nefunguje. Trump to jasne povedal,“ vyhlásil. Ako dôvod uviedol najmä Trumpovo spochybnenie automatickej platnosti článku 5. Podľa Baráneka „ten článok päť tej zmluvy vlastne on povedal, že bude fungovať podmienečne“, čo mení doterajšie chápanie bezpečnostných garancií.

Práve preto podľa neho Slovensko nemôže zostať pri ilúzii, že sa o jeho bezpečnosť postarajú iní. V relácii povedal: „Slovensko musí začať zbrojiť.“ Nadväzne dodal, že „nemôže byť neutrálna krajina úplne neozbrojená“ a že štát musí byť tak silný, „aby sa nikomu neoplatilo zaútočiť na Slovensko“. Podľa neho je nevyhnutné budovať najmä protivzdušnú obranu a schopnosť chrániť územie, strategické body aj infraštruktúru.

Baránek v tejto súvislosti otvoril aj citlivú tému vývoja po vojne na Ukrajine. Upozornil, že Slovensko dnes nemá dostatočné kapacity ani na zvládnutie bezpečnostných rizík, ktoré môžu prísť po skončení konfliktu. V jednej z najtvrdších pasáží povedal: „My sa dnes bojíme, že keď sa skončí vojna na Ukrajine, všetci ten pravý sektor, Banderovci a tak ďalej budú utekať odtiaľ a nejaká časť ostane tu. A že nebudeme schopní sa im ubrániť.“ Na margo stavu ozbrojených síl dodal: „My nemáme chránené nebo a tá smiešna armádička, ktorú máme…“

Slabá EÚ, silná stredná Európa

Okrem regionálnej a bezpečnostnej roviny sa Baránek vyjadril aj k budúcnosti Európskej únie. Podľa neho sa problémy EÚ nedajú zúžiť na Maďarsko ani na výsledok jedných volieb. „Tá Európska únia sa rozpadáva,“ povedal priamo. Zároveň zdôraznil, že „nikdy existencia EÚ predsa nestála a nepadala na Maďarsku“ a že rozklad Únie súvisí so slabosťou lídrov, konfliktmi medzi členskými štátmi a Bruselom a s celkovým chaosom v Európe.

Jednou z odpovedí na tento vývoj má byť podľa Baráneka hľadanie pevnejších regionálnych väzieb. V rozhovore načrtol aj myšlienku užšieho priestoru v strednej Európe. Tvrdil, že „v takomto stave je omnoho odolnejší väčší celok ako menší celok“ a že z dlhodobého hľadiska by bolo správne uvažovať o silnejšom regionálnom prepojení. Dokonca dodal, že „kompaktnejší celok v tom regióne bývalého Rakúsko-Uhorska bolo by to pre nás len a len prínos“.

Na záver sa dotkol aj vnútropolitickej otázky volebného systému. Odmietol mechanické zvyšovanie volebného kvóra a namiesto toho presadzoval väčšinový model. Uviedol: „Tu je riešenie jedno jediné… väčšinový volebný systém.“ Podľa neho by práve takýto model vedel vytvoriť menej rozdrobený parlament a priniesť stabilnejšie politické prostredie.

Zdroj: ereport