Advokát Bezák hovorí o Klimentovej zaujatosti, Najvyšší súd SR zatiaľ neberie názor ústavného súdu v úvahu!

10 – O mojej riadne a včas uplatnenej námietke zaujatosti voči všetkým členom senátu 5 T najvyšší súd vo výroku napadnutého uznesenia vôbec nerozhodol, čo považujem za porušenie môjho práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Dohovoru.

11 – V rámci uplatnenej námietky zaujatosti som podrobne vysvetlil, v čom zaujatosť sudcov spočíva. Uvedení sudcovia v súčasnej dobe už majú sformulovaný názor na otázku mojej viny/neviny, ktorý by ich rozhodovanie v odvolacom konaní nepochybne ovplyvňoval a limitoval a zároveň už disponujú informáciami o mojej trestnej veci. Na základe uvedeného je zrejmé, že ide o kvalifikovane a dôvodne vznesenú námietku zaujatosti pre pomer k veci (§ 31 ods. 1 Trestného poriadku), a preto bol najvyšší súd povinný o tejto námietke konať a rozhodnúť (§ 32 ods. 6 Trestného poriadku a contrario). Zaujatosť sudcov vo vzťahu k veci je daná aj vtedy, ak je sudca už vopred zainteresovaný na výsledku konania, alebo keď má vopred také poznatky o veci, ktoré by mal získať až v priebehu konania a ktoré môžu ovplyvniť jeho nestrannosť v rozhodovaní. Považujem za zásadné porušenie mojich procesných práv, ak orgán (v tomto prípade súd), ktorý má povinnosť rozhodnúť o každej riadne a včas uplatnenej námietke zaujatosti v trestnom konaní, o nej vôbec nerozhodne vo výroku uznesenia a len obiter dictum (v rámci odôvodnenia napadnutého uznesenia na strane 9) sa pár vetami venuje obsahu mojich námietok.

12 – Vo vzťahu k mnou vznesenej námietke voči všetkým členom senátu 5 T najvyšší súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že sudcovia senátu 5 T nebudú preskúmavať svoj vlastný postup, nakoľko tento nebude predmetom prieskumu na odvolacom súde, pretože „z pohľadu ne/viny obžalovaného nie je relevantné, či skoršie rozhodnutie o väzbe spĺňalo požiadavky ochrany jeho ústavných práv alebo nie.“ (str. 9 napadnutého uznesenia).

13 – Ak všetci členovia senátu odvolacieho súdu, ktorý má ešte len rozhodovať o mojom odvolaní, mi už vopred oznámia, že o niektorej z mojich odvolacích námietok, ktorú si ešte ani len nemohli naštudovať (pretože túto námietku ešte len hodlám podrobne zdôvodniť, čo som najvyššiemu súdu vo svojom odvolaní a jeho prvom doplnení avizoval), jednoducho rozhodovať nebudú, pretože takáto námietka je irelevantná, nemožno takéto ich vyjadrenie posudzovať inak, ako exaktný dôkaz ich subjektívnej zaujatosti vo vzťahu k mojej veci. Z takéhoto vyjadrenia členov senátu 5 T najvyššieho súdu totiž jednoznačne vyplýva, že, prinajmenšom, na niektoré moje odvolacie námietky si ešte pred ich vecným prejednaním vytvoril názor o ich neopodstatnenosti.

14 – Navyše, ani toto tvrdenie najvyššieho súdu nemožno označiť inak ako za svojvoľné. Ak totiž obžalovaný v priebehu hlavného pojednávania, a tiež v rámci podaného odvolania, poukazoval na nezákonnosť väzby a na nátlak, ktorý bol na jeho osobu vyvíjaný, tak tieto okolnosti nepochybne musia byť predmetom prieskumu na odvolacom súde, pretože spochybňujú zákonnosť trestného konania, ktoré sa proti obžalovanému viedlo, ako celku (k tomu viď judikát citovaný v bode 4.3 tohto podania).

15 – V závere odôvodnenia napadnutého uznesenia si senát 5 T najvyššieho súdu kladie rečnícku otázku, prečo som nenamietal zaujatosť sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Štifta aj v konaní sp. zn. 5Tost/14/2022 o mojej sťažnosti proti uzneseniu, ktorým mi súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 425 ods. 1 Trestného poriadku zaistil majetok potom, ako mi odsudzujúcim rozsudkom uložil trest prepadnutia majetku. V súčasnosti v súdnej praxi prevláda názor, že pri rozhodovaní o zaistení majetku súd nepreskúmava dôvodnosť obvinenia obvineného, keďže na rozdiel od rozhodovania o väzbe, mu takúto povinnosť neukladá zákon. Aj keď sa s takýmto názorom rozhodne nestotožňujem, pretože súd, podľa môjho názoru, musí aj pri zaisťovaní majetku obvineného vždy posudzovať, či je obvinený dôvodne stíhaný pre konkrétny trestný čin (keďže je z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľné, aby štát obmedzoval osobu na jej vlastníckom práve bez toho, aby na to boli dané konkrétne zákonné dôvody), mohol by najvyšší súd na jeho základe posúdiť moju námietku vznesenú v konaní sp. zn. 5Tost/14/2022 voči sudcom JUDr. Petrovi Hatalovi a JUDr. Petrovi Štiftovi ako nedôvodnú a účelovú, pretože ich vopred, v prípravnom konaní vytvorený názor o mojej vine, by v takomto prípade nezohrával pri ich rozhodovaní o dôvodnosti zaistenia môjho majetku žiadny právne relevantný význam.

16 – Preto som nenamietal zaujatosť sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Štifta v konaní sp. zn. 5Tost/14/2022. Keďže cesta do pekla je vždy dláždená dobrými úmyslami, moju opatrnosť v tomto smere senát 5 T najvyššieho súdu, ako inak, opäť vyložil v môj neprospech. V každom prípade považujem za potrebné zdôrazniť, že v prípade, ak najvyšší súd dospeje k záveru, že sudcov JUDr. Juraja Klimenta, JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Štifta je potrebné z dôvodov, ktoré som namietal, považovať za zaujatých v meritórnom konaní sp. zn. 5To/7/2022, musí byť aj vec sp. zn. 5Tost/14/2022 pridelená na prejednanie a rozhodnutie iným sudcom najvyššieho súdu, keďže podľa súčasného znenia rozvrhu práce najvyššieho súdu ide o vec akcesorickú, ktorá vždy sleduje osud hlavnej (meritórnej) veci.

III. Záverečný návrh

17 – Navrhujem preto, aby príslušný senát najvyššieho súdu, ktorý bude rozhodovať o mojej sťažnosti, uznesenie najvyššieho súd zo dňa 21.07.2022, sp. zn. 5To/7/2022, postupom podľa ustanovenia § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zrušil a vo veci sám rozhodol tak, že vylúči sudcov JUDr. Juraja Klimenta, JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Štifta z vykonávania úkonov v trestnej veci vedenej najvyšším súdom pod sp. zn. 5To/7/2022 a sudcu JUDr. Juraja Klimenta aj z vykonávania úkonov v súvisiacej trestnej veci vedenej najvyšším súdom pod sp. zn. 5Tost/14/2022.

Ing. Marián Kučerka
v mene obžalovaného