Valášek, Káčer, Weiss a Wlachovský pod paľbou. Chmelár hovorí o pokrytectve tejto politickej elity

Chmelár odmieta predstavu, že politické nominácie v diplomacii sú nový jav. Pripomína mená ako Magda Vášáryová, Martin Bútora, Michal Kováč mladší či Róbert Ondrejcsák.

Politický komentátor Eduard Chmelár sa ostro vyjadril ku kauze Miroslava Radačovského, ktorého vystúpenie na zasadnutí Zahraničného výboru NR SR vyvolalo kritiku opozície aj médií. Chmelár priznáva, že správanie Radačovského bolo pre vládnu koalíciu problémom, no zároveň upozorňuje na širší dvojitý meter v slovenskej politike a diplomacii.

Omilostený Valášek

„Povedzme si otvorene, že správanie Miroslava Radačovského na zasadnutí Zahraničného výboru NR SR urobilo medvediu službu vládnej koalícii a bolo očividne trápne aj koaličným poslancom,“ napísal Chmelár.

Zároveň však tvrdí, že médiá a opozícia zamlčali podstatný kontext. Radačovského výstup s otvoreným oknom podľa neho neprišiel vo vákuu, ale bol reakciou a paródiou na správanie podpredsedu zahraničného výboru Tomáša Valáška z Progresívneho Slovenska.

Valášek mal podľa Chmelára v relácii STVR pred niekoľkými dňami ostro zahriaknuť predsedu výboru Mariána Kéryho a povedať mu, že ak sa mu niečo nepáči, „tam sú dvere“. Chmelár preto upozorňuje, že v prípade opozičného politika sa podobne prísne otázky o jeho správaní neotvárali.

„Zaujímavé, že v tomto prípade novinári neriešili príčetnosť opozičného poslanca a jeho schopnosť vykonávať verejnú funkciu,“ uviedol.

Spor o diplomaciu

Chmelár následne rozširuje kritiku aj na bývalých predstaviteľov slovenskej diplomacie. Mimoriadne tvrdo sa vyjadruje najmä o exministrovi zahraničných vecí Rastislavovi Káčerovi, ktorý pravidelne ostro komentuje predstaviteľov súčasnej vlády.

Podľa Chmelára nemá Káčer právo moralizovať nad diplomatickým správaním iných, keď sám používa mimoriadne hrubý jazyk. Pripomína jeho výroky o designovanom veľvyslancovi ako o „senilnej atrape“, o premiérovi ako o „kolaborantovi a idiotovi“ či o prezidentovi ako o „vrchnej handre štátu“.

„Človek, ktorému by mali dať pred každým napísaním statusu fúkať, nemá v sebe ani štipku diplomacie,“ napísal Chmelár.

Terčom jeho kritiky sa stali aj bývalý diplomat Peter Weiss a exminister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský. Chmelár považuje za pokrytecké, keď politickí nominanti kritizujú politické nominácie súčasnej diplomacie.

„Rovnako je trápne až úsmevné, keď niekoľkonásobný politický nominant na veľvyslanectvách Peter Weiss kritizuje politických nominantov súčasnej diplomacie,“ uviedol.

Kmec ako príklad konfliktu

Osobitne sa Chmelár venuje Petrovi Kmecovi. Tvrdí, že Kmec patrí medzi skúsených a rešpektovaných diplomatov a že v skutočnosti mu v odbornej rovine „niet čo vyčítať“.

Zároveň pripomína, že Kmec nikdy mentálne nepatril k súčasnej vládnej koalícii a jeho zahraničnopolitické názory sú podľa neho bližšie ľuďom ako Tomáš Valášek alebo Martin Bútora než ministrovi Jurajovi Blanárovi či poslancovi Mariánovi Kérymu.

Práve preto podľa Chmelára pôsobí tvrdá kritika Kmeca zo strany jeho bývalého prostredia ako trest za to, že vstúpil do politiky vo farbách Hlasu.

„Táto uzavretá diplomatická mafia, ktorá si hovorí bezpečnostná komunita, zradu neodpúšťa,“ napísal.

Chmelár tak tvrdí, že spor okolo nominácií a diplomatických funkcií nie je len o odbornosti, ale aj o tom, kto má kontrolovať slovenskú zahraničnú politiku. Podľa neho bývalé diplomatické elity stratili kľúčové pozície a dnes reagujú hystericky.

„Takýto mafiánsky slovník veľa prezrádza o spôsoboch tých, ktorí na Slovensku tridsať rokov ovládali zahraničnú politiku ako uzavretá spoločnosť a odrazu prišli o kľúčové pozície,“ uviedol.

Politické nominácie tu boli vždy

Chmelár zároveň odmieta predstavu, že politické nominácie v diplomacii sú nový jav. Pripomína mená ako Magda Vášáryová, Martin Bútora, Michal Kováč mladší či Róbert Ondrejcsák.

Podľa neho sa pri podobných nomináciách vždy vie zariadiť fungovanie ambasády tak, aby praktickú diplomatickú prácu vykonával skúsený profesionál na pozícii zástupcu veľvyslanca.

„Skutočnú diplomaciu vykonáva dvojka na veľvyslanectve, ktorý je spravidla skúsený profesionál. Ambasáda má svoj zabehaný chod a nič sa nezmení,“ tvrdí.

Ako historický príklad uvádza dlhoročného ministra zahraničných vecí Bohuslava Chňoupka, ktorý bol pôvodne novinárom, no podľa Chmelára patril k najrešpektovanejším diplomatom v Európe.

Chmelár svoj status uzatvára širšou kritikou slovenskej zahraničnej politiky. Podľa neho problém nie je len v jednej kontroverznej nominácii, ale v tom, že slovenská diplomacia je málo tvorivá, ideologická a podriadená vonkajším tlakom.

„Problémom našej zahraničnej politiky nie je to, či sa viac rozprávame s ruským prezidentom alebo nemeckým kancelárom, ale to, že je netvorivá, ideologická a vykonávajú ju skôr podávači kľučiek ako skutoční experti na medzinárodné vzťahy,“ napísal v závere Chmelár.

Zdroj: fb-ech