V nedeľu si pripomenieme 165. výročie prijatia Memoranda národa slovenského

Memorandum kládlo dôraz na potrebu zabezpečiť svojbytnosť slovenského národa a jeho rovnoprávnosť v rámci Uhorska.

Memorandum národa slovenského patrí k základným dokumentom národno-emancipačného procesu formovania moderného slovenského národa. Od odsúhlasenia jeho konečného znenia uplynie v nedeľu 7. júna 165 rokov.

Kameň jednoty našej vlasti

Prijatie Memoranda národa slovenského sa v Slovenskej republike pripomína ako pamätný deň. Poslanci Národnej rady SR prostredníctvom zákona z 20. októbra 1993 rozhodli, že 7. jún bude pamätným dňom SR s názvom Výročie Memoranda národa slovenského.

Vo vtedajšom Turčianskom Svätom Martine sa 6. a 7. júna 1861 konalo Slovenské národné zhromaždenie, na ktorom sa zúčastnilo okolo 6000 zástupcov slovenského národného života. Medzi účastníkmi boli aj župani Turčianskej a Liptovskej stolice.

Poslaním zhromaždenia bolo prijať národný program, na základe ktorého by sa presadzovali slovenské národné požiadavky, predovšetkým v súvislosti s pripravovanou novou ústavou Uhorska. Zhromaždenie prebiehalo na voľnom priestranstve pod lipami pred evanjelickým kostolom.

Hlavným bodom diskusie, ktorú viedol Ján Francisci, bol návrh programového dokumentu. Jeho hlavným zostavovateľom bol Štefan Marko Daxner. Osobitná pozornosť sa venovala aj Daxnerovmu návrhu na vytvorenie samosprávneho Hornouhorského slovenského Okolia (dištriktu).

Konečné znenie Memoranda národa slovenského schválili 7. júna 1861. Memorandum kládlo dôraz na potrebu zabezpečiť svojbytnosť slovenského národa a jeho rovnoprávnosť v rámci Uhorska. Deklarovalo nároky na slovakizáciu správy, súdnictva a školstva na území samosprávneho Hornouhorského slovenského Okolia. Požadoval sa adekvátny pomer v používaní slovenčiny a maďarčiny v úradnom styku a vo vyučovaní.

Medzi požiadavky patrilo aj zriadenie slovenskej právnickej akadémie či povolenie zakladať slovenské kultúrne spolky. Ustanovil sa tiež 23-členný Slovenský národný výbor, ktorý mal presadzovať požiadavky z memoranda, ktoré odovzdali podpredsedovi snemu Kolomanovi Tisovi aj panovníkovi. Uhorský snem však o memorande nerokoval. Panovník 22. augusta 1861 totiž snem pre protiviedenské nálady rozpustil.

Požiadavky sa síce nepodarilo naplniť, ale neskôr sa o memorandum opierali zakladatelia Matice slovenskej v roku 1863 i zakladatelia Slovenskej národnej strany v roku 1871. Požiadavky tiež ostali základným programovým cieľom slovenských národovcov aj v ďalšom období do vypuknutia prvej svetovej vojny.

Zdroj: tasr