V seriáli 50 osobností prináša redakcia eReportu portréty ľudí, ktorí sa v nedávnej minulosti mimoriadne zaslúžili o rozvoj Slovenska. Vedci, významní ľudia priemyslu, novinári, umelci aj ďalší, o ktorých možno nepočujete každý deň. Často pre ich skromnú pracovitosť. A predsa patria k tomu najlepšiemu, čo doma máme.
Patrí k najoceňovanejším slovenským vedcom, pravidelne získava niektoré z ocenení špičkovej vedy. Ešte významnejšie sú medzinárodné značky kvality, ktoré jeho výskum dostáva.
Oslobodí mužov od bolestivej diagnostiky?
V roku 2012 sa Ján Tkáč z Chemického ústavu SAV stal prvým slovenským vedcom, ktorý získal grant of Európskej vedeckej rady (European Research Council – ERC). Ide o prestížne ocenenie a zároveň významnú finančnú injekciu do výskumu. V roku 2018 získal od ERC ďalší grant, tentoraz už na výskum, ktorý by mal viesť k aplikácii do praxe.
V roku 2021 nasledoval grant od Európskej inovačnej rady (European Innovation Council – EIC). A to v hodnote 2 mil. eur s opciou, aby EIC investovala potenciálne až 15 mil. eur do rozvoja produktu firmy, ktorú založil – Glycanostics.
Nakoniec firme prišli zdroje, 3 mil. eur, aj z európskeho plánu obnovy.
Čím sa Glycanostics zaoberá? Firma vyvíja nový typ diagnosticky rakoviny prostaty na základe skúmania glykánových markerov na povrchu bunky. Klinické skúšky ukazujú, že objav profesora Tkáča dáva oveľa väčšiu presnosť diagnózy nielen ako existujúca diagnostika z krvi ale aj ako diagnostika prostredníctvom punkcie – čo je bolestivý a aj trochu rizikový proces. A tiež drahší, ako jednoduché vyšetrenie krvi produktom Glycanosticsu.
Firma pokračuje v klinických testoch s cieľom produkt vyvinúť do konečnej fázy a predať licenciu niektorej veľkej firme. Následne chce prostriedky reinvestovať do ďalších typov výskumu, ktoré robí, najdôležitejším v poradí je výskum diagnostiky rakoviny prsníka.
Príbeh úspechu aj problémov domáceho prostredia
Celý príbeh by teda mohol vyzerať ako príklad úspešného domáceho výskumu. Nie je to ale ani zďaleka tak. Výskum profesora Tkáča je náročný na financie a tie sa v poddimenzovanom a navyše zle štruktúrovanom domácom prostredí na financovanie výskumu hľadali veľmi ťažko.
Na druhej strane prostriedky, ktoré idú do inovatívnych firiem od rôznych starupovych investorov sú väčšinou smerované na také, ktoré už majú hotový projekt či postup. Navyše, takúto investori sa u nás sústreďujú na tradične startupové firmy, nie na niečo tak zložité, ako je biotechnologická firma.
Aj preto profesor Tkáč stratil drahocenný čas výskumu, kým čakal na spásonosné peniaze od Európskej únie. Tie ho zachránili, no nevrátili mu stratený čas. A ten je zvlášť v dravom biotechnologickom výskume potrebný.
Po tom ako v Glycanostics vo výskume pokročili, do projektu už začali vstupovať aj súkromní investori cez platformu Crowdberry.
Nekonečne skromný a trpezlivý človek
Aj preto pomáha, že profesor má naozaj nekonečnú trpezlivosť. A je, zvlášť vzhľadom na svoje ocenenia a všeobecný rešpekt vo vedeckom svete, veľmi skromný.
Dokonca až taký, že pôvodne po štúdiu v Bratislave ani nepomýšľal na nejakú medzinárodnú kariéru. Zlé podmienky v domácej vede ho ale nakoniec prinútili ísť sa ako postdoktorand realizovať do Švédska a neskôr do Anglicka – tam fungoval na univerzách v Oxforde aj Cambridge.
Po návrate jeho výskumu pomohli aj eurofondové granty, vďaka ktorým domáce pracoviská získali niekedy špičkové vybavenie. „Dokonca u nás zrazu bola lepšia aparatúra ako to, čo som videl v Cambridge,“ spomína.
Pravda, aj tu vidno niekedy až absurditu fungovania domácej vedy – drahá aparatúra bola napríklad umiestnená v budove Chemického ústavu, ktorá boli roky zanedbávaná a rozhodne nepôsobila ako výkladná skriňa modernej vedy.
Aj tak sa však v našom prostredí „rodia“ aj špičkoví vedci, aj v rámci mladších generácií. Profesorovi Tkáčovi napríklad výrazne pomáhal a pomáha jeho mladší kolega Tomáš Bertók.
A pán profesor? Neúnavne pracuje a vo voľnom čase pozerá formulu 1 alebo sa venuje pohybu na čerstvom vzduchu.
Zdroj: eReport
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
SERIÁL 50 osobností: Z laboratória do globálneho medicínskeho biznisu – profesor Ján Tkáč