Zomrel svetoznámy vydavateľ pornografického časopisou Hustler

Vo veku 78 rokov zomrel v stredu Larry Flynt, svetoznámy americký vydavateľ pornografických časopisov a bojovník za slobodu prejavu. Flynt skonal v Los Angeles, pričom správu o jeho úmrtí potvrdili denníku Washington Post a televíznej stanici NBC členovia jeho rodiny.

Príčinu úmrtia však neuviedli. Bulvárny portál TMZ, ktorý informáciu priniesol ako prvý, napísal, že Flynt zomrel na zlyhanie srdca. Túto informáciu neskôr potvrdila aj agentúra AP, odolávajúc sa vyjadrenie jeho synovca Jimmyho Flynta mladšieho.

O kontroverznom, ale aj tragickom živote Larryho Flynta natočil český režisér Miloš Forman v roku 1996 film Ľud verzus Larry Flynt. Forman za jeho réžiu získal prestížne ocenenie Zlatý Glóbus.

Larry Flynt absolvoval viacero súdnych sporov týkajúcich sa prvého dodatku k ústave Spojených štátov amerických (USA) pojednávajúceho o garancii základných slobôd, keďže obsah jeho najznámejšieho časopisu Hustler veľmi poburoval jeho odporcov.

Kto bol Larry Flynt?

Flynt sa narodil 1. novembra 1942 v meste Lakevill v americkom štáte Kentucky. Vyrastal v skromných pomeroch, s bratom a sestrou, ktorá ako malá zomrela na leukémiu, čo viedlo k rozvodu jeho rodičov. Ako pätnásťročný narukoval do armády, neskôr prestúpil k námorníctvu, kde slúžil ako operátor radaru na lietadlovej lodi USS Enterprise.

V roku 1964 otvoril svoj prvý striptízový klub v meste Dayton v Ohiu, ku ktorému do roka pribudli ďalšie podobné zariadenia. Kluby si rýchlo získali verných zákazníkov a z Larryho Flynta sa stal dobre zarábajúci podnikateľ. V roku 1968 sa rozhodol otvoriť bar pre vyššiu triedu s nahými tanečnicami, čím sa zrodil prvý Hustler Club.

Svojej rastúcej klientele začal Flynt posielať krátky newsletter o nadchádzajúcich udalostiach v kluboch. Postupne sa štvorstránkový materiál rozšíril na 16 a neskôr až na 32 strán. Do predaja však zasiahla recesia spôsobená ropnou krízou, ktorá znamenala aj úbytok návštevníkov klubov Hustler. Klesajúce tržby priviedli Flynta k rozhodnutiu zmeniť klubový newsletter na erotický magazín. Tak sa zrodil časopis Hustler, ktorého prvé číslo vyšlo v roku 1974.

Najskôr časopis vychádzal len v malom náklade, ale čoskoro si vytvoril čitateľskú základňu. Keď však v roku 1975 vyšlo číslo s nahými fotkami bývalej prvej dámy USA Jacqueline Kennedy-Onassis, predaj Hustlera presiahol milión kusov a časopis sa dostal do národnej pozornosti. Základom úspechu všetkých ďalších čísiel provokatívneho magazínu sa stalo pornografické zobrazovanie ženskej sexuality i najrôznejšie škandalózne senzácie. Oproti svojim konkurentom, akým je napríklad časopis Playboy, je Hustler od svojho vzniku až dodnes považovaný za omnoho explicitnejší vo vyobrazovaní sexuality.

Obvinený z obscénnosti

Flynt bol však v roku 1976 obvinený z obscénnosti a zavrhnutý konformnou spoločnosťou. Začal preto boj proti cenzúre a vzrastajúcemu vplyvu konzervatívnych hnutí. Viedol mnoho právnych sporov o reguláciu pornografie a slobodu prejavu. Prípad známy ako „Ľud verzus Larry Flynt“ sa dostal až pred americký Najvyšší súd, kde Flynt hájil svoju slobodu slova zaručenú prvým dodatkom Ústavy USA. Súd napokon jednomyseľne rozhodol v jeho prospech.

V roku 1978 Flynta postrelil pred budovou súdnej siene v americkom štáte Georgia najatý atentátnik Joseph Paul Franklin, člen rasistického Ku-Klux-klanu. Flynt bol odvtedy od pása nadol ochrnutý a pripútaný na invalidný vozík.

Vo vyššom veku sa Flynt pokúšal uspieť aj v politickej kariére. Síce bol dlhodobo demokratom, v roku 1984 neúspešne kandidoval za prezidenta za Republikánsku stranu. V roku 2003, taktiež neúspešne, kandidoval už ako demokrat za guvernéra Kalifornie.  

Keď v roku 1998 obvinili vtedajšieho demokratického prezidenta USA Billa Clintona z krivej prísahy a marenia spravodlivosti v sexuálnej afére s bývalou stážistkou v Bielom dome Monikou Lewinskou, Flynt sa ho v procese impeachmentu zastával.

Naopak nebol fanúšikom amerického exprezidenta Donalda Trumpa. Pred prezidentskými voľbami v roku 2016 dokonca ponúkol verejnosti milión dolárov za videozáznam či audionáhravku, ktorá by Trumpa zachytávala pri nejakej nelegálnej či „sexuálne ponižujúcej alebo hanlivej“ činnosti, pripomína agentúra AP. V roku 2017 svoju ponuku ešte zvýšil, a za dôkazy, ktoré by viedli k impeachmentu Trumpa, ponúkal až desať miliónov dolárov.

Zdroj: tasr