Po tomto výkone vo Venezuele Musk už nikdy nikoho príčetného nepresvedčí, že on je bojovníkom proti útlaku a zlu. Ani náhodou. Je len druhou stranou tej istej mince. Ale istú dobu to hral veľmi uveriteľne.
V nedeľu 28. júla sa vo Venezuele uskutočnili prezidentské voľby. História volieb v tejto krajine dávala tušiť, že v spojitosti s nimi môžeme očakávať niečo zaujímavé. No to, čo sa udialo, ďaleko prevýšilo aj tie najfantastickejšie očakávania a zároveň odhalilo doposiaľ zahalené. Niekto sa pokúsil odstrániť prezidenta Nicolasa Madura a participovali na tom osoby, od ktorých by to zrejme nikto nečakal.
Krátky historický exkurz
Voľby vo Venezuele už spravidla spôsobujú celosvetový rozruch a priťahujú pozornosť západných politikov a médií. Tento záujem začal pravdepodobne po roku 1976. V roku 1976 totiž venezuelská vláda pod vedením prezidenta Carlosa Andrésa Péreza zoštátnila ropný priemysel, čím vytvorila štátnu ropnú spoločnosť Petróleos de Venezuela, S.A. (PDVSA). Cieľom zoštátnenia bolo získať väčšiu kontrolu nad zdrojmi ropy a ich využívaním v prospech venezuelského ľudu. Po nástupe Huga Cháveza k moci v roku 1999 sa zoštátnenie ešte viac prehĺbilo.
Ak ste náhodou nevedeli, Venezuela má najväčšie zásoby ropy na svete (!) a po zoštátnení ropného priemyslu v roku 1976 prišli o svoj biznis viaceré veľké zahraničné spoločnosti, najmä zo Spojených štátov a Holandska. Medzi najvýznamnejšie patria:
- ExxonMobil (USA): Táto spoločnosť bola najväčším producentom ropy vo Venezuele pred zoštátnením a mala rozsiahle investície v krajine.
- Royal Dutch Shell (Holandsko/Spojené kráľovstvo): Shell bol ďalším významným hráčom na venezuelskom ropnom trhu s dlhoročnou históriou pôsobenia v krajine.
- Gulf Oil (USA): Táto spoločnosť bola tiež významným producentom a mala významné rafinérske kapacity vo Venezuele.
Venezuela je okrem toho krajina s obrovským prírodným bohatstvom, nielen ropou. Okrem obrovských zásob ropy má Venezuela aj ďalšie významné prírodné zdroje nerastných surovín, ktoré môže byť dôležité napríklad pri výrobe elektromobilov. Má tiež 8. najväčšie preukázané zásoby zemného plynu na svete, radí sa medzi krajiny s najväčšími zásobami zlata a je považovaná za potenciálne bohatú na diamanty.
A to ešte stále nie je všetko. Venezuela vedie dlhoročné územné spory so susednou krajinou Guyanou o región Guayana Esequiba. Asi nebude prekvapením, že aj tento región má obrovské zásoby ropy a ďalších nerastných surovín a ani to, že si na ne robia nárok americké giganty ako ExxonMobil. Ten aj finančne podporuje Guyanu v právnych sporoch s Venezuelou.
V roku 2023 však vo Venezuele prebehlo referendum, kde sa Venezuelčania vyslovili za to, aby ich krajina prevzala správu nad viac ako dvoma tretinami Guyany. Na začiaku roka 2024 potom Venezuela schválila vznik nového štátu v rámci Venezuely a tento región si pričlenila. Zaujímavosťou je, že opozícia prezidenta Madura referendum spochybnila.
Politické pozície prezidenta Madura
Ďalšou dôležitou časťou mozaiky a teda aj jeden z možných motívov pokusov o odstránenie prezidenta Madura sú určite jeho politické pozície. Nicolás Maduro je prezidentom od roku 2013, keď sa funkcie ujal po smrti svojho predchodcu, Hugo Cháveza. Je silne spojený s ideológiou chavizmu, ktorá je pokračovaním myšlienok práve Hugo Cháveza. Tento ideologický prúd je založený na socializme, antiimperializme a vlastenectve.
Maduro pokračuje v zavádzaní a udržiavaní socialistických politík, vrátane rozsiahlej štátnej kontroly nad ekonomikou, národnými podnikmi a sociálnymi službami. Jeho administratíva sa zameriava na kritiku kapitalistických systémov a snaží sa presadzovať socialistické a antiimperialistické hodnoty. Je známy antiamerikanizmom, je katolík a verejne sa ku kresťanskej viere hlási. Odsudzuje izraelskú genocídu v palestínskej Gaze.
Maduro udržiava úzke vzťahy s Ruskom, ktoré mu poskytuje politickú a ekonomickú podporu. Rusko tiež dodáva zbrane a iné strategické zdroje. Významným ekonomickým partnerom Venezuely je Čína. Tá poskytuje úvery a investície do energetického sektora. Má tiež blízke vzťahy s Iránom, čo zahŕňa spoluprácu v oblastiach ako energetika a obchod. Kuba zase poskytuje politickú a zdravotnú pomoc a poradenstvo, vrátane školení a programov v zdravotnej starostlivosti. Venezuela tiež dlhodobo prejavuje záujem o vstup do zoskupenia BRICS a očakáva sa, že v krátkej dobe sa stane jeho členom.
Na druhej strane USA a ich vazalské vlády na Venezuelu uvalili počas rokov stovky sankcií, čo z nej v roku 2023 robilo siedmu najsankcionovanejšiu krajinu sveta. Práve sankcie krajine spôsobujú zásadné ekonomické problémy a sú pôvodcom nízkej životnej úrovne (čo potvrdil aj ekonóm Jeffrey Sachs, jeho video nájdete na konci článku). Neprekvapí, že sankcie začali byť prijímané po zoštátnení ropného priemyslu. V roku 2005 sa potom USA začali zameriavať na sankcie voči Venezuele kvôli obvineniam z údajného porušovania ľudských práv a korupcie. Ďalšie významné kroky v rámci sankcií voči Venezuele sa začali v priebehu rokov 2014–2015 pod vedením prezidenta Baracka Obamu.
Musk odhodil masku láskavého dobrodinca
Tento úvod bol nevyhnutný, aby sme lepšie pochopili, čo sa vo Venezuele odohralo pred niekoľkými dňami pred voľbami, počas nich a tesne po nich. A je to celkom iný obrázok, ako nám maľujú mienkotvorné médiá a poniektorí politici. Ich naratívy už ničím neprekvapia. Všade ste sa totiž mohli dočítať, že vo Venezuele diktátor Maduro ukradol voľby a v skutočnosti vraj vyhral jeho opozičný kandidát. Skrátka ošúchaný scenár a príbeh známy nielen z Venezuely, ale aj z ďalších „neposlušných“ krajín, kde prebehli farebné revolúcie.
Autor článku sám seba považuje za človeka, ktorého vo svetovom dianí už máločo prekvapí. Lenže to, čo sa udialo vo Venezuele, bolo veľkým prekvapením aj pre neho. V čele farebnej revolúcie sa totiž objavil samotný americký miliardár, údajný vizionár a samozvaný ochranca slobody slova Elon Musk. Áno, naozaj, ten Elon Musk. Prekvapenie to bolo z dôvodu, že až donedávna sa Musk politicky príliš neangažoval ani v domácej politike, nieto ešte v politike cudzieho štátu. Teda k politike sa verejne vyjadroval len stroho, čo sa zmenilo až po tom, ako kúpil sociálnu sieť Twitter (dnes X). Mnohých vtedy táto kúpa prekvapila a nerozumeli jej. Dnes sú jeho motívy oveľa jasnejšie.
Musk svoju sociálnu sieť X zneužil a jej prostredníctvom bezprecedentným spôsobom zasiahol do záležitostí cudzieho suverénneho štátu a určite tak urobí aj v budúcnosti. Argumenty typu, že je potrebné zbaviť sa údajného diktátora a oslobodiť venezuelský ľud sú falošné a sú trápne a nič nemenia na tom, že to, čo vykonal, bolo odporným aktom podpory teroristických skupín a pokusu o štátny prevrat.
V čele farebnej rovolúcie
A teraz konkrétne. Musk začal s verejným ovpylvňovaním diania vo Venezuele deň pred prezidentskými voľbami. Na svojej sociálnej sieti X začal sledovať najvplyvnejšiu opozičnú političku a jej líderku Maríu Corina Machado, ktorá je na rozdiel od Madura podporovateľkou Izraela a prisľúbila presunutie ambasády do Jeruzalema, čo je vnímané ako gesto maximálnej podpory pre Izrael. Celá jej politická kariéra je napokom spájaná so Spojenými štátmi. Skrátka, taká venezuelská Čaputová. Opozičným kandidátom na prezidenta bol však istý pán staršieho veku Edmundo González, ktorý študoval v USA. V zásade všetky jeho vystúpenia však viedla práve dravá Corina Machado.
Musk následne v statuse vyzval Venezuelčanov, aby podporili Maríu Corida Machado. Hlavná vlna Muskových statusov, ktoré mali rozdúchať nepokoje a podporiť voličov opozície vyjsť do ulíc, prišla až s koncom volieb. „Hanba diktátorovi Madurovi,“ napísal Musk zdieľajúc status s argentínskym prezidentom Javierom Milei (argentínsky Matovič), ktorý posielal Madura do pekiel. Potom Musk spustil kanonádu statusov proti Madurovi. Viaceré z nich sa neskôr ukázali byť hoaxami. Ako môžete vidieť na screenshotoch, každý jeden zo statusov Elona Muska zasahuje desiatky miliónov používateľov sociálnej siete. Jeho vplyv je teda enormný a zjavne sa na to spoliehal.
Aký je teda výsledok a záver. Elon Musk sa po kúpe sociálnej siete Twitter, ktorú neskôr premenoval na X, snažil všetkých presvedčiť o tom, že jeho motívom na kúpu bolo zachrániť slobodu slova. V tej dobe to bolo mnohým vrátane autora textu veľmi sympatické, pretože ostatné siete spustili tvrdú cenzúru. Po prezidentských voľbách je však jeho povesť v troskách. Svoju sociálnu sieť totiž zneužil na politickú agitáciu, čo si nikdy nedovolil ani všetkými zatracovaný majiteľ Facebooku Zuckerberg. Navyše nešlo o domácu politiku. Snažil sa ovplyvniť dianie v cudzom štáte. Ba čo viac, nie obyčajnou podporou politických kandidátov, ale rozdúchavaním nepokojov, čo je obzvlášť nechutné.
Znechutenie nad tým, čo sa dialo vo Venezuele a čo podporoval Elon Musk vyjadril aj účet samotnej organizácie Wikileaks, ktorú zakladal Amerikou prenasledovaný Julian Assange. Wikileaks napísali:
„Venezuelská pravicová opozícia a americké médiá tvrdia, že vo voľbách 28. júla došlo k podvodu na základe prieskumu verejnej mienky, ktorý vykonala s americkou vládou prepojená organizácia Edison Research, ktorá spolupracuje s orgánmi štátnej propagandy Spojených štátov napojených na CIA a bola aktívna na Ukrajine, v Gruzínsku a Iraku.“
Po tomto výkone Musk už nikdy nikoho príčetného nepresvedčí, že on je bojovníkom proti útlaku a zlu. Ani náhodou. Je len druhou stranou tej istej skompromitovanej globalistickej a imperialistickej mince. Ale istú dobu to hral veľmi uveriteľne.
PS: V roku 2020 Elon Musk v príspevku na Twitteri napísal: „Štátny prevrat urobíme, kde budeme chcieť. Zmierte sa s tým.“
PS2: Pokiaľ by niekoho zaujímal ďalší kontext, prípadne ďalšie analýzy toho, čo sa udialo vo Venezuele, v nasledujúcich príspevkoch nájde skutočne hodnotný a profesionálny obsah dlhoročných a skutočne nezávislých novinárov, ktorí sa situáciu vo Venezuele zaoberajú dlhé roky.
PS3: Maďarsko na počudovanie autora článku odmietlo podporiť a teda zablokovalo jednotné vyhlásenie EÚ k prezidentských voľbám vo Venezuele, v ktorom euroblok vyjadril obavy z údajných nedostatkov a nezrovnalostí v hlasovaní. Orbán tak potvrdil, že svoju tézu o „strategickej autonómii Európy“, ktorá bude nezávislá od USA, myslí celkom vážne.
Zdroj: X (Twitter), Wikipedia
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Znie to šialene, ale na čele farebnej revolúcie vo Venezuele skutočne stál známy miliardár