Zelenskyj v Srbsku odmietol uznať Kosovo. V Prištine následne odstránili ukrajinskú vlajku

Počas Zelenského návštevy Srbska rokovali obaja prezidenti o vzájomnom rešpektovaní územnej celistvosti, humanitárnej pomoci a bilaterálnej spolupráci.

Predstavitelia Kosova vyjadrili 9. augusta pobúrenie po prvej oficiálnej návšteve ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Srbsku, počas ktorej zopakoval postoj Ukrajiny, že Kosovo neuznáva ako nezávislý štát. Píše The Kyiv Independent.

Spor o uznanie Kosova

Zelenskyj sa počas návštevy Belehradu od 7. do 9. augusta stretol so srbským prezidentom Aleksandarom Vučićom. Návšteva mala výrazný symbolický význam aj vzhľadom na blízke vzťahy Srbska s Ruskom.

Napriek tomu, že Kosovo podporuje Kyjev vo vojne proti Moskve, Ukrajina Kosovo formálne neuznáva ako samostatný štát. Zelenskyj tento postoj potvrdil aj počas rokovaní s Vučićom.

Reakcia v Kosove na seba nenechala dlho čakať. Dňa 9. augusta odstránili z jednej z budov v hlavnom meste Priština veľkú ukrajinskú vlajku.

„Štát Kosovo musí byť rešpektovaný. Keď Kosovo rešpektované nie je, Priština odpovie!“ napísal primátor Prištiny Përparim Rama na Facebooku, kde zverejnil aj video zachytávajúce odstránenie vlajky.

Bývalý kosovský minister zahraničných vecí Behgjet Pacolli označil vyjadrenia Zelenského a Vučića za „hlboko sklamávajúce“ a pripomenul pokračujúcu podporu Kosova Ukrajine.

„Pán Zelenskyj, vaše vyjadrenie, že postoj Ukrajiny ku Kosovu zostáva nezmenený, je hlboko sklamávajúce,“ napísal Pacolli na sociálnej sieti X.

„Kosovo stálo pri Ukrajine a úprimne súcítilo s utrpením jej obyvateľov. Ak je toto odpoveď Ukrajiny na túto solidaritu, je to skutočne poľutovaniahodné.“

Vzťahy medzi Kosovom a Srbskom zostávajú napäté od vojny v Kosove v rokoch 1998 až 1999, ktorá nasledovala po rozpade Juhoslávie.

Srbské jednotky počas konfliktu spáchali rozsiahle vojnové zločiny vrátane masakrov tisícov etnických Albáncov v Kosove.

Kríza viedla v roku 1999 k 78-dňovej bombardovacej kampani NATO, ktorej cieľom bolo prinútiť srbské jednotky stiahnuť sa z Kosova. Podľa amerického ministerstva zahraničných vecí bolo pri etnických čistkách srbskými silami zabitých najmenej 10-tisíc kosovských Albáncov.

Kosovo následne v roku 2008 vyhlásilo nezávislosť.

Ukrajina sa odvoláva na územnú celistvosť

Neochota Ukrajiny uznať Kosovo ako samostatný štát sa okrem iného spája s dôrazom Kyjeva na princíp územnej celistvosti, ktorý súvisí s vlastnou skúsenosťou Ukrajiny s ruskou agresiou a okupáciou.

Počas Zelenského návštevy Srbska rokovali obaja prezidenti o vzájomnom rešpektovaní územnej celistvosti, humanitárnej pomoci a bilaterálnej spolupráci.

Vučić zároveň podporil snahu Ukrajiny o členstvo v Európskej únii. „Urobíme všetko, čo bude v našich silách, aby sme Ukrajine pomohli na jej európskej ceste,“ uviedol.

Kosovský minister zahraničných vecí Glauk Konjufca vyhlásil, že jeho krajina bude naďalej podporovať suverenitu Ukrajiny, odmietol však argumentáciu „územnou celistvosťou“ Srbska ako dôvod na neuznanie kosovskej nezávislosti.

„Privítali by sme, keby Ukrajina uznala Kosovskú republiku,“ napísal Konjufca na sociálnej sieti X.

„Takéto rozhodnutie by posilnilo práve tie princípy slobody, demokracie a medzinárodného práva, ktoré dnes samotná Ukrajina bráni.“

Rama vo svojom príspevku o Ukrajine z 9. augusta zároveň zdôraznil, že obyvatelia Kosova budú vždy podporovať obete vojny.

„Naša empatia a solidarita budú vždy patriť národom, ktoré čelia vojne, násiliu a prenasledovaniu,“ napísal.

„Pretože my azda lepšie než väčšina ostatných vieme, čo znamená bojovať za slobodu, dôstojnosť a právo existovať ako štát. Žiadna vec ani žiadna politika však nemôžu byť budované na podkopávaní štátnosti Kosova a obete jeho ľudu.“

Zdroj: ki