ROZHOVOR Zdena Studenková: Ako sa máte zachovať, keď vás posielajú k lopate?

… po stýkrát manžela?

… už 45 rokov… (Smeje sa.) Okrem toho, že je seriál vtipne napísaný, dostali sme ho do rúk celý, čo je nevídané-neslýchané, že dostaneš “kompletku“, že vieš od A po Z, ako máš tú figúru hrať a ako sa vyvíjajú situácie. Dokonca sme si urobili čítacie skúšky, aby sme si ozrejmili charaktery a ešte aj počas točenia boli situácie, kedy sme si všetci, zúčastnení v danom obraze, sadli, a popreskupovali nejaké repliky.

Čo je v dnešných pomeroch tiež nevídané…

… presne a je tam toho ešte viac. Kamera bola náročnejšia, lebo sme robili 7, niekedy až 10 opakovaní, čo je tiež nevídané-neslýchané. Väčšinou sa postavia tri kamery, aby sa herci nezrazili, ale toto malo ambíciu, aby to bolo aj pekne nasnímané, čiže sme vedeli hneď, ako to bude vyzerať vo výsledku, lebo strih robí humornú situáciu. Robila to Mirka Grimaldi s Peťom Kelíškom, kameramanom, mladý režisér Peťko Hoferica, do toho ja vkladám veľké nádeje.

Scenár písal kto, keď je taký iný na slovenské pomery?

Je to licenčný anglický seriál.

Aha, hneď mi to bolo podozrivé. K čomu by sa dal prirovnať?

To nesmiem prezradiť. Keď to uvidíte, hneď na to prídete.  Ja som viazaná mlčanlivosťou, kým sa v januári neobjaví v televízii.  

Vy ste známy knihožrút, času ste mali dosť, poraďte nejaký dobrý titul!

Veľmi ma uchvátila knižka Svetlo, ktoré nevidíme od Anthony Doerra, ktorá dostala Pulitzerovu cenu. Je z obdobia 2. svetovej vojny, mám veľmi rada túto tému, a je to tak fascinujúca knižka, že by bolo vhodné ju sfilmovať.