V Ľvove neznámy páchateľ alebo páchatelia zastrelili bývalú poslankyňu za nacionalistickú stranu Svoboda Irynu Farionovú. Táto lingvistka sa preslávila ako tvrdý zástanca absolútnej ukrajinizácie krajiny.
Známa nacionalistka
Organizovala kampane proti tým politikom, ktorí na verejnosti používali ruský jazyk. V roku 2018 organizovala kampaň proti všeobecnému používaniu ruštiny, s výzvou „vraz jednu tomu, kto hovorí po rusky“. Jej neústupčivosť v oblasti jazyka bola taká, že dokonca útočila na členov pluku Azov počas ich obrany Mariupoľa, keďže tí hovorili po rusky.
Hoci jej pozícia bola aj na ukrajinské pomery radikálna, vytláčanie ruštiny z verejného života v krajine za posledné roky rýchlo postúpilo.
Vytláčanie ruštiny
Najradikálnejším medzníkom bolo prijatie tvrdého jazykového zákona v roku 2019. Ten prikázal používanie ukrajinčiny ako jediného úradného jazyka na úrovni ústrednej vlády aj samospráv.
Deti sa podľa tohto zákona smú v jazyku niektorej z menšín (ruštine, gagauzštine, bieloruštine) vzdelávať len v základnej škole, na úrovni strednej školy môžu mať svoj jazyk už len ako špeciálny predmet. Zákon však dáva výnimku jazykom Európskej únie, v ktorých možno učiť aj viac predmetov (no nie až na úroveň úplnej bilingválnosti, aj preto proti jazyku ostro protestovalo Maďarsko, kvôli právam maďarskej menšiny).
Zákon ďalej prikazuje vydávať vedeckú literatúru len v ukrajinčine. Elektronické médiá musia mať 90 percent obsahu v ukrajinskom jazyku a tlačové médiá môžu použiť iný jazyk ako ukrajinčinu len, ak majú texty aj v preklade do ukrajinčiny, pričom preklad musí byť v identickom formáte a v identickej veľkosti ako pôvodný text. Opäť sú však výnimkou oficiálne jazyky Európskej únie. Žiadne kníhkupectvo nesmie predávať viac ako 50 percent titulov v inom jazyku ako ukrajinčine. Filmy sa smú točiť len v ukrajinčine. Všetky aktivity platené z verejných zdrojov musia byť buď v ukrajinčine, alebo musí byť zabezpečený simultánny preklad do ukrajinčiny „ak o to požiada minimálne jeden účastník podujatia“.
Mohlo by vás zaujímať:
Aj prijatie jazykového zákona ukázalo, že vplyv nacionalistov vo verejnom živote je oveľa silnejší, ako by dávali tušiť percentá ich verejnej podpory. Tvrdými kampaňami a zastrašovaním nacionalisti prakticky vždy vedeli a vedia presadiť svoju agendu. Ako v tomto prípade, kde sa to udialo napriek tomu, že väčšina Ukrajiny v skutočnosti používala ruštinu ako svoj rodný, alebo minimálne ako plynulý druhý jazyk.
Podobne tvrdo ako v jazykových otázkach nacionalisti postupujú aj pri okázalom „čistení“ verejného priestoru od „ruských vplyvov“ tým, že odstraňujú pamätníky a pamätné tabule ruským autorom, A to aj takým, ktorí na Ukrajine pôsobili, najznámejším príkladom je Michail Bulgakov.
Prečo k vražde došlo?
Na Slovensku tento štýl „ukrajinizácie“ podporuje napríklad Denník N, ktorý pravidelne dáva priestor silne nacionalistickým ukrajinským autorom, historikom či literárnym vedcom.
Motívy vraždy Iryny Farionovej zatiaľ nie sú známe, nevie sa tak ani to, či boli politické alebo iné.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Zastrelili známu ukrajinskú nacionalistku. Viedla kampaň „vraz tomu, kto hovorí rusky“