Jednou z najvýznamnejších správ ostatných mesiacov je rýchly vzostup domácej zbrojárskej výroby. Nie je to len dopad vojny na Ukrajine, podporu domácemu zbrojárstvu konkrétnymi krokmi ukazuje aj nový minister obrany Robert Kaliňák.
Domáce fabriky tak dostali nielen významnú finančnú injekciu od vlády v objeme 100 mil. eur na podporu investícií, ale čulo sa rozvíja komunikácia aj na mimoeurópskom trhu, záujem o úzku spoluprácu napríklad nedávno potvrdili najvyšší predstavitelia Azerbajdžanu.
Vzkriesenie zbrojárstva
Zbrojárstvo kedysi patrilo medzi výkladné skrine domácej ekonomiky. Za socializmu Slovensko v Martine vyprodukovalo tisíce tankov T-72, a v Detve tisíce bojových vozidiel pechoty, BVP-1 a BVP2. Na Považí sa okrem munície vyrábali húfnice. Počiatky domáceho strojárstva siahajú ešte do 30. rokov, keď Československý štát začal umiestňovať časť zbrojnej výroby práve na Považie, ďalej od hraníc nepriateľského Nemecka.
Za socializmu sa potom zbrojná výroba stala vítaným programom rýchlo sa industrializujúceho Slovenska. Mladá ekonomika, vtedy súčasť Československa, potrebovala výrobný program, niečo nové oproti už existujúcim výrobám v českej časti federácie, a trhy Varšavskej zmluvy ale aj spojencov, najmä v arabských krajinách, zase počas napätia Studenej vojny potrebovali vojenskú techniku.
Hviezdne časy domáceho zbrojárstva potom mali prísť v 90. rokoch. To v Novom meste nad Váhom vyvinuli húfnicu Zuzana, s pomerne hviezdnymi parametrami, v Považských strojárňach zase prúdový motor DV2, ktorý sa pôvodne mal montovať do cvičného lietadla JAK. A v Krupine sa začal vyrábať nenáročný ale efektívny odmíňovací systém Božena.
Mohlo by vás zaujímať:
Slovenské strojárstvo nakoniec doplatilo na chaotickú transformáciu hospodárstva, keď fabriky chaoticky menili majiteľov a chýbala primeraná podpora štátu pri zložitých manévroch, aké tie, týkajúce sa zbrojárskych kontraktov, vždy sú. A tak napriek lukratívnym dodávkam BVP2 pre indonézsku námornú pechotu či vyprosťovacích tankov a tankových ostov do Indie až v polovici 90. rokov, aj napriek intenzívnemu záujmu Turecka o slovenské Zuzany, celý sektor nakoniec išiel do útlmu a časť technológií sa doslova na kolene rozpredala.
Počiatkom všetkého ale bolo vyhlásenie prezidenta Václava Havla na začiatku 90. rokov, že Československo už bude len mierovým štátom, a zastavuje všetok vývoz zbraní. Toto vyhlásenie spôsobilo doslova šok. Doma významne prispelo k rozpadu federácie, ktorej Slováci prestávali veriť, a v zahraničí si pre neistotu vyvolanú týmto vyjadrením málokto trúfol slovenské zbrojárske fabriky ako partnera pre dlhodobejšiu spoluprácu. Dnes z niekdajšieho hviezdneho zbrojárstva ostáva len torzo, vrátane výroby vynovených Zuzán. O tie je v dnešnom chaotickom svete zrazu intenzívny záujem.
Záujem a šanca
Minister Kaliňák sa netají tým, že v tomto záujme vidí šancu významné strategické odvetvie opäť povzniesť. Ako skúsený politik už v minulosti Slovensku vytvoril dobré predpolie napríklad v Spojených arabských emirátoch (s ktorým po dočasnom odchode z politiky začal aj sám podnikať, práve v oblastí zbraní, ale ručných).
Ako energický manažér dnes venuje veľa pozornosti chodu fabrík (slovenská vláda má polovičný podiel vo výrobe Zuzán, druhá polovica patrí českej rodine Strnadovcov, a ovláda výrobu delostreleckej munície). A podobne sa intenzívne venuje lobingu za slovenské zbrojárstvo v zahraničí.
Kontroverznými sú kontrakty na niekoľko húfnic na Ukrajine (kde však, opäť, má vláda len polovičný podiel), uzavreté ešte za predošlej garnitúry. No aj vďaka nim (húfnice sa ukazujú ako efektívne a spoľahlivé výrobky) sa Slovensku otvárajú iné trhy, také, kde by objemy dodávok mohli byť už oveľa lukratívnejšie, ako niekoľko ukážkových kusov, ktoré išli k východnému susedovi. Vzhľadom na tradície a vzhľadom na silný rozvojový potenciál odvetvia treba dúfať, že sa ministrovi v tejto oblasti bude dariť.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Vzkriesi Kaliňák zbrojárstvo pochované Havlom?