Na Slováka ročne pripadá 83 kilogramov (kg) potravinového odpadu. Z čoho až 78 % vzniká v domácnostiach. Uviedla to v aktuálnej analýze Eva Sadovská, analytička WOOD & Company. Slovenské domácnosti majú podľa nej možnosť separovať kuchynský bioodpad (KBO) už dva roky. Triedený zber KBO je zavedený vo väčšine samospráv od 1. júla 2021 a od začiatku roka 2023 sa k nim pridali aj Bratislava, Košice a Prešov.
Na Slovensku sa v roku 2020 vytvorilo 456.000 ton potravinového odpadu. V prepočte na jedného obyvateľa tak ide o 83 kg takéhoto odpadu. Domácnosti z neho vyprodukovali až 78 %, teda 65 kg na obyvateľa. Vyplynulo to z dát prvého celoeurópskeho monitorovania potravinového odpadu, ktoré v závere roka 2022 zverejnil Eurostat. Najčastejšie ide o chlieb a pečivo, ovocie a zeleninu, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla. Ide však aj o nerozbalené potraviny.
Mohlo by vás zaujímať:
Plytvanie je aj ekologický problém
Práve tento druh odpadu podľa analytičky významne znečisťuje prostredie a tvorí skleníkové plyny. A to v prípade, keď sa nevytriedi a skončí na skládkach. Plytvanie potravinami predstavuje nielen ekologický, ale aj ekonomický problém. Priemerný Slovák vyhodí ročne zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 až 150 eur.
Upozornila na to, že v súvislosti s triedením a spracovaním bioodpadu z kuchyne odborníci čoraz častejšie skloňujú pojmy „kvalita“ a „vzdialenosť“. „Zber kuchynského odpadu v niektorých obciach a mestách síce funguje, ale výsledok je diskutabilný. KBO často obsahuje zvyšky mikroplastov, napríklad z obalov, a tak draho vyzbieraný kuchynský bioodpad nekončí v bioplynovej stanici alebo v kompostárni, ale na skládkach alebo načierno na poliach. Zároveň z dôvodu nedostatku zariadení na spracovanie odpad často prepravujú neprimerane ďaleko, aj stovky kilometrov. To nie je ani ekonomicky a ani environmentálne správne riešenie,“ zdôraznil Ján Chovanec, generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu.
V lete je potravinového odpadu viac
Aktuálne letné mesiace sa podľa Sadovskej spájajú so zvýšenou konzumáciou ovocia a zeleniny, a teda aj zvýšenou produkciou odpadu, najmä v podobe šupiek. Kým pri bobuľovom ovocí vzniká iba minimálny alebo žiadny odpad, v prípade melónov je to naopak. Letné mesiace navyše sprevádzajú vyššie teploty vzduchu, čo urýchľuje hnilobný proces bioodpadu, ktorý sprevádza typicky výrazný zápach. KBO by mali podľa Sadovskej ľudia triediť počas celého roka, ale v letných mesiacoch je to viac ako vítané.
Sadovská dodala, že pravidlá triedenia KBO nie sú v samosprávach jednotné. Závisí to najmä od toho, kde a ako sa vyseparovaný KBO spracuje, či v kompostárni alebo v bioplynovej stanici. „Čo patrí do vašej hnedej nádoby, zistíte z informačných letákov, na webe vašej samosprávy, ale aj z nálepky na hnedej odpadovej nádobe. Prípadne sa môžete informovať aj u zberovej spoločnosti, ktorá zber KBO pre vašu samosprávu zabezpečuje,“ uzavrela analytička WOOD & Company.
Zdroj: tasr
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Vyhadzujeme peniaze do smetí! Veľa potravín končí v koši, niekoľko desiatok kilogramov!