Vo východnom Jeruzaleme opäť vypukli násilnosti medzi Arabmi a židmi

Najmenej 20 zranených si v noci na utorok vyžiadali potýčky, ktoré vypukli vo východnej časti Jeruzalema medzi tamojšími arabskými a židovskými obyvateľmi, informoval v utorok spravodajský web The Times of Israel.

K incidentu došlo vo štvrti Šajch Džarrá, kde by podľa zámeru izraelských úradov mohlo dôjsť k vysťahovaniu niekoľkých arabských rodín. Židovskí obyvatelia štvrte podľa denníka uviedli, že arabskí demonštranti začali do domov obývaných židmi hádzať kamene a zápalné fľaše, pričom ľahko zranili tehotnú ženu. Izraelčania reagovali hádzaním kameňov a použili aj obranné spreje.

Privolaná izraelská polícia sa snažila rozohnať dav obuškami, slzotvorným plynom a ohlušujúcimi granátmi. Nasadené boli aj vodné delá. Izraelská polícia v utorok ráno uviedla, že počas potýčok zatkla štyroch Palestínčanov: jedného pre hádzanie a odpaľovanie zábavnej pyrotechniky na policajné zložky a domy židovských obyvateľov a ďalších pre „vyvolanie nepokojov“. Očakávané vysťahovanie niekoľkých arabských rodín z predmestia Šajch Džaráá vyvolalo veľké rozhorčenie medzi Palestínčanmi a Izraelčanmi arabského pôvodu, ako aj  medzinárodné odsúdenie.

Tento plán izraelských úradov sa čiastočne zakladá na izraelskom zákone z roku 1970, ktorý umožňuje židom nárokovať si vo východnom Jeruzaleme pozemky alebo majetok, ak boli pred rokom 1948 vo vlastníctve Židov. Pre Palestínčanov, ktorí prišli o svoje domovy počas vojny v roku 1948, podobný zákon neexistuje. Izraelský parlament na dôvažok v roku 1950 prijal zákon, ktorý Palestínčanom zakazuje nárokovať si stratený majetok. Podľa ľavicovej skupiny pre ľudské práva Ir Amim, ktorá sa zameriava na problematiku Jeruzalema, je podobnej hrozbe vysťahovania vystavených zhruba 200 rodín vo východnom Jeruzaleme. Ich prípadmi sa zaoberajú tamojšie administratívne orgány a izraelské súdy. Palestínčania a medzinárodné spoločenstvo podozrievajú Izrael, že takýmto pomalým vysťahúvaním stoviek arabských rodín a ich nahradením židovskými sa snaží „judaizovať“ východný Jeruzalem.

Izrael naďalej tvrdí, že východný Jeruzalem je súčasťou jeho nerozdeleného hlavného mesta a že židia, ktorí sa sťahujú, do týchto štvrtí, tak robia legálne. V posledných dňoch došlo v oblasti východného Jeruzalema k viacerým potýčkam, čo vyvoláva obavy, že napätá situácia vo Svätom meste by opäť mohla viesť k vojenskej eskalácii medzi Izraelom s radikálnym hnutím Hamas. Napätie v Šajch Džarrá a v oblasti Chrámovej hory vo východnom Jeruzaleme eskalovalo naposledy v apríli tohto roku. Jednou z príčin bol zámer izraelských úradov previesť domy ôsmich arabských rodín, nachádzajúcich sa asi 500 metrov od mešity al-Aksá, na židovských osadníkov, ktorých rodiny ich údajne vlastnili pred rokom 1948. Arabské rodiny sa tam usadili v 60. rokoch.

Pojednávanie v tejto kauze, ktoré malo potvrdiť rozhodnutie súdu nižšieho stupňa, bolo naplánované na 10. mája. Bolo však odložené z dôvodu eskalácie konfliktu medzi židovským štátom a palestínskymi skupinami z pásma Gazy, ktoré začali ostreľovať územie Izraela, na čo izraelská armáda reagovala bombardovaním stoviek cieľov v palestínskej pobrežnej enkláve.

V noci na 21. mája, po aktívnej kyvadlovej diplomacii egyptských sprostredkovateľov, začalo medzi Izraelom a Palestínčanmi z Gazy platiť prímerie. Jedenásť dní trvajúci konflikt si na palestínskej strane vyžiadal životy 257 ľudí. Izrael hlásil 13 obetí.

Zdroj: tasr