Od roku 1981 je členom SND, kde stvárnil množstvo postáv. Z tých najznámejších treba spomenúť divadelné hry ako Sen noci svätojánskej, Lakomec, Caligula či Portugália. „Všetky role majú svoj význam. Vždy som rád hrával postavy, ktoré sú na prvý dojem zbytočné. Ale keď si dáte tú skrytú odmerku schopnosti posúvať dejinami, objavujete svoj zmysel byť na javisku,” myslí si herec.
Herectvo ho fascinuje aj po toľkých rokoch bohatej kariéry. Obdivuje tú nádhernú mozaiku, ktorá vznikne do seba zapadajúcimi zúbkami od najmenšej až po tú megapostavu. „Keď sa na prekvapivom mieste ozve divák, tam, kde to nečakáte, a svojou spätnou väzbou dotvorí celé predstavenie. Vidím, aký som bezvýznamný na javisku, kde chýba divák, to kritické ucho aj oko je kdesi v karanténe. Chýba vám obecenstvo, ktoré vás stále drží v pokore, lebo je ten najdôležitejší,” domnieva sa.
Počas kariéry sa stretol s množstvom inšpiratívnych osobností. Najviac na neho zapôsobili dve herecké legendy, a to Ivan Mistrík a Ivan Rajniak. „Každý mi dal zo seba, čo mohol a vládal. Jeden krehkosť a rozbitnosť, druhý silu hôr a človečinu. Rajniak bol človečina a Mistrík zrkadlo, ktorým sa každý večer na javisku rozbíja,” spomína. Jeho významnú kariéru však v roku 2011 na čas prerušila Parkinsonova choroba.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Vladimír Obšil: S Parkinsonom musíte byť disciplinovaný!