Vianoce u Rómov? Pod jedlom prehýbajúce sa stoly a okolo neho početná rodina

Vianočné sviatky na Slovensku intenzívne neprežívajú iba majoritní „gadžovia“, ale aj Rómovia, ba tí možno ešte intenzívnejšie. Treba však poznamenať, že tak, ako sa líšia vianočné zvyklosti prakticky od domu k domu u „bielych“, tak rovnaké je to aj u „romákov“. Aj u tých niekde prísne dodržiavajú pôst, inde majú na stole jedlá od výmyslu sveta, teda okrem ryby aj klasické mäso.

Darčeky si už dávajú najmä tí mladší

Treba ale vedieť, že u Rómov je najviac pre nich rodina, a tak sa pri štedrovečernom stole schádzajú v čo najväčšom počte. Redakcia eReportu sa bola pozrieť ako vyzerajú Vianoce v rómskej rodine Jaroslava Biharyho z Nitry, ktorý sa aj v 60-tich rokoch pustil do štúdia na vysokej škole. Študuje Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, a to dokonca na dennom štúdiu. Okrem toho je spoluzakladateľom rómskeho Občianskeho združenia Lovári (označenie Rómov, ktorí žijú v Nitre a jej širšom okolí – pozn. red.). Aj v rodine Jaroslava Biharyho sú vianočné zvyklosti sčasti špecifické, a sčasti rovnaké ako inde. Zíde sa celá jeho rodina a kto na čo má chuť, to si zoberie.

S darčekmi je to tak, že kým tým starším stačia duchovné, teda to, že sú všetci spolu, tí mladší sa aj obdarúvajú rozličnými darčekmi. Prirodzene, aj pre Rómov sú Vianoce najkrajším sviatkom v roku, na ktorý sa tešia nielen dospelí, ale najmä deti. „Mňa teší že celá naša početná rodina, ktorá je roztrúsená kade-tade, môže byť, a aj je, vtedy pohromade. Syn je v zahraničí, vydatá dcéra žije mimo Nitry, a tak sa počas roka spolu zídeme naozaj iba výnimočne. Na Vianoce sme ale všetci pohromade, takže tá rodinná súdržnosť tu je. Svojím spôsobom a v prvom rade je šťastie, že sme zdraví a užívame si rodinnú pohodu,“ priznáva na úvod Jaroslav Bihary.

Vianočné zvyklosti sú rôznorodé

„Áno, niektoré zvyky máme odlišné od nerómov, ale snažíme sa aj prispôsobiť trendu a bežným zvykom majority,“ dodáva Jaroslav s tým, že aj Rómovia, rovnako ako inde vo svete, majú zvyky nejednotné, pretože si ich každá rodina prispôsobuje svojím zvyklostiam. „Veď aj naši predchodcovia si nerobili vo svojich rodinách totožné, alebo také isté Vianoce,“ konštatuje Bihary s tým, že rozdiel bol najmä v kuchyni a podávaní jedál. „Niektorí jedia iba rybu, napríklad kapra so šalátom, ale aj bez, iní rybu radi nemajú, a tak je na ich stole niečo mastné, kačica alebo rezne. U nás je na stole všetko, vrátane šošovicovej a rybacej polievky, halászlé,“ prízvukuje Jaroslav.

„Prirodzene nechýba ani ryba, ale naša rodina má tiež rada kačaciu pečeň, ktorá na stole, spoločne s kačicou, chýbať rozhodne nemôže,“ priznáva hlava rodiny. A ako je to u Rómov s darčekmi pod stromčekom? „Voľakedy boli naši Rómovia kočovní ľudia, a tak nemali možnosť nejakým spôsobom si zadovážiť darčeky. Skôr boli teda tie darčeky duchovného charakteru, lebo boli radi, že napríklad II. svetovú vojnu prežili. Aj pre toto ťažké vojnové, respektíve povojnové obdobie sa tešili, že sa dožili aj toho dňa, že môžu spolu stráviť Vianoce, čiže mohli byť spolu,“ vysvetľuje Jaroslav Bihari ako je to s tými darčekmi u niektorých Rómov.

Stoly sa prehýbajú pod jedlom a dobrotami

V dnešnej dobe sa však aj mladí Rómovia prispôsobujú trendu a kupujú si nejaké darčeky. „S manželkou, alebo s mamou, sme skôr za ten duchovný charakter. Bohatstvo je pre nás vtedy, keď je rodinka zdravá a je pohromade,“ netají Jaroslav. U Rómov býva zvykom, že pri rozličných oslavách sa stoly pod jedlom doslova prehýbajú. Nie iné je to na Vianoce. Čo teda nechýba u Biharyovcov na štedrovečernom stole? „Prirodzene ten je naozaj plný dobrého jedla a pitia. Je tam zo všetkého, aby mali tí, čo sedia za stolom na výber,“ zdupľoval Jaroslav to, že Rómovia počas Vianoc na dobrom jedle a pohostení naozaj nešetria.

„Počas Štedrého večera je na stole šošovicová polievka a halászlé, na druhý deň k nej pridáme ešte aj slepačiu polievku, ale tá musí byť zo starej sliepky a nie z kuraťa. Na Prvý sviatok vianočný robíme aj takzvaný frištuk, ktorý zvykneme robiť už ráno. Však aj ten názov frištuk je z nemeckého slova frühstück, čo znamená raňajky. Ako rómske raňajky robíme pečenú sliepku, alebo tentoraz skôr kurča, na cibulke. Je to skoro ako perkelt. Nechá sa upiecť kurča na cibulke a na konci sa k tomu pridá paprika a dochutí sa to soľou. To je ten náš frištuk. Po ňom ide kapusta, alebo kapustný list (takart), v ktorom je zabalené mleté bravčové mäso s trochou ryže,“ vraví Jaroslav.

Orechy v rohu izby aj prekrojené jabĺčko

Okrem frištuku a takartu si Jaroslavova rodina na druhý deň pochutí aj na sviatočnej ryži, ktorá ale nie je robená klasickým spôsobom. „Ryža sa uvarí vo vode kde sa varila sliepka, a dá sa tam ešte aj mrkva. Keď je ryža hotová, dá sa na ňu pečené kurča. Rómovia robia ešte aj to, že tam, kde mala sliepka krk sa dá mrkva, a kto si ju vezme, ten je povinný usporiadať pre komunitu oslavu na ďalší rok, respektíve spoločné Vianoce,“ opisuje ďalšie zvyky Jaroslav a dodáva, že Rómov zvyknú na Prvý sviatok vianočný chodiť dopoludnia vinšovať po rodinách. Tak, ako to robia napríklad na Orave.

„Je to taká vinšovačka, po ktorej sa potom všetci stretnú pri jednom okrúhlom stole a spoločne jedia a popíjajú,“ pridáva Jaroslav, v rodine ktorého je zvykom aj to, že gazda domu dá na Štedrý večer orechy do rohu miestnosti  či prekrajovať jablko na polovicu aby sa vedelo, či bude rodinka zdravá. „Tiež dávame na roh stola buď šupiny z ryby, alebo peniaze s mincami, aby bola hojnosť aj na ďalší rok. Zvykneme tiež dávať pod stôl jačmeň a pod stromček zväzok slamy, lebo na nej sa narodil Ježiško,“ prezradil na záver Jaroslav mnohé z vianočných zvyklostí, ktoré sa v jeho rodine udržiavajú z rómskych tradícií.