Verejné peniaze EÚ sa míňajú, ale von der Leyenová našla desať biliónov eur – ležia vraj nečinne na bežných účtoch Európanov

„Čokoľvek, nad čím by mala držať dohľad Ursula von der Leyen, je pre mňa mimoriadne podozrivé,“ povedal v nedávnom rozhovore pre eReport bývalý poslanec NR SR György Gyimesi. Hovoril najmä v kontexte plánu, ktorý predsedníčka Európskej komisie nedávno predstavila v Paríži: desať biliónov eur na účtoch Európanov je podľa nej „nečinných“ a Európa ich má dať do služby svojim podnikom. Zhabanie vkladov v pláne nie je. Je v ňom niečo menej viditeľné — daňové zvýhodnenie, sekuritizácia a automatické zapojenie do dôchodkového sporenia.

Čo presne Ursula povedala

Za ostatné týždne sme od predsedníčky EK okrem iného počuli aj to, že hlavnou brzdou konkurencieschopnosti EÚ sú drahšie energie a energetická závislosť nás od začiatku krízy na Blízkom východe stála o viac, než 50 miliárd eur navyše. Verejné financie Únie sa míňajú, ale šéfka Komisie našla možné riešenie. 27. augusta 2026 vystúpila na summite La REF, ktorý v Paríži organizuje francúzsky zväz podnikateľov MEDEF. „Európa úspory má. Bohužiaľ, tie úspory ležia nečinne. Dnes je desať biliónov eur úspor domácností držaných na bankových účtoch. A veľká časť európskych úspor je investovaná mimo nášho kontinentu,“ povedala. „Európa potrebuje tieto úspory zapojiť do práce pre svoje podniky.“ K tomu patrí číslo, ktoré Brusel opakuje už od Lettovej správy z apríla 2024: ročne sa podľa nej z trhov EÚ odkláňa do zahraničia, predovšetkým do americkej ekonomiky, približne 300 miliárd eur úspor európskych rodín. Menovala tri návrhy, ktoré už sú na stole — sekuritizácia, investície bánk a poisťovní, integrácia a dohľad nad trhmi — a dodala, že spolu môžu „odomknúť až 470 miliárd eur dodatočných investícií“. Dohodu chce do konca roka, ideálne so všetkými 27 štátmi.

Ako to má fungovať

Nie je to nápad z augusta. Stratégiu úspor a investícií predstavila Komisia už v marci 2025, ako pokračovanie nedokončenej únie kapitálových trhov, a oprela ju o odhad z Draghiho správy o konkurencieschopnosti: do roku 2030 bude v Európe chýbať 750 až 800 miliárd eur investícií ročne.

Nástroje sú tri. Prvým sú sporiace a investičné účty. Komisia ich 30. septembra 2025 nezáväzným odporúčaním vyzvala zaviesť všetky členské štáty. Majú byť daňovo zvýhodnené, viesť ich majú banky, obchodníci s cennými papiermi aj neobrokeri, daňové priznanie vyrieši poskytovateľ a účasť občana je dobrovoľná.

Druhým je dôchodkový balík z 20. novembra 2025 a ten už dobrovoľný nie je, v pôvodnom zmysle slova. Jeho súčasťou je nezáväzné odporúčanie, podľa ktorého majú štáty „umožniť a podporovať zavedenie automatického zapojenia sa do doplnkových dôchodkových schém“ — pre zamestnancov aj samostatne zárobkovo činné osoby. Medzi dobrou praxou odporúčanie uvádza „dobre nastavené možnosti odhlásenia sa a opätovného zapojenia“. Popri ňom idú návrhy na zmenu smernice IORP II a nariadenia o produkte PEPP, ktoré musia prejsť Europarlamentom aj Radou.

Tretím je sekuritizácia, teda balíkovanie úverov do cenných papierov, ktoré bankám uvoľní bilancie a riziko presunie na trhových investorov.

Prečo práve teraz

Odpoveď dala von der Leyenová sama v tom istom prejave. Ceny energie sú podľa nej v Európe stále dvakrát až trikrát vyššie ako v USA alebo v Číne a energetická závislosť Európu od začiatku krízy na Blízkom východe stála o viac než 50 miliárd eur navyše.

Verejné peniaze pritom dochádzajú. A tu je spojenie, ktoré v debate zaznieva zriedka, hoci ho dokladá priamo Komisia: peniaze, ktoré si Únia pôžičkami na trhu zháňa, idú vo veľkom okrem iného na Ukrajinu. Plán financovania na rok 2026 počíta s emisiami dlhopisov EÚ za 180 miliárd eur a Komisia píše, že z nich bude hradiť platby na NextGenerationEU, program SAFE a podporu Ukrajiny. Pôžička Ukrajine za 90 miliárd eur, schválená 23. apríla 2026, je financovaná pôžičkami Únie na kapitálových trhoch, krytými rozpočtom EÚ, a splatiť sa má z ruských reparácií. Celková pomoc Únie Ukrajine vrátane vojenskej podpory a pomoci pre utečencov dosiahla k augustu 2026 sumu 220,2 miliardy eur.

Gyimesiho veta pod lupou

Gyimesi v rozhovore povedal, že celý plán je „priznanie toho, že už žiadna banka Európskej únii nechce požičať peniaze„. Takto to nesedí, zatiaľ. Ak ale EÚ bude pokračovať tak, ako doteraz, pokojne sa to realitou môže stať. Únia v prvom polroku 2026 umiestnila šesť syndikovaných emisií za 11, 11, 9, 9, 10 a 8 miliárd eur a pokračuje v nich.

Sedí však mäkšia verzia tej istej výhrady. Analytici ING 9. februára 2026 upozornili, že pri čistej ponuke európskych štátnych dlhopisov za 930 miliárd eur a cenovo neelastickom dopyte okolo 700 miliárd chýba dopyt asi za 230 miliárd. „Aby sa našiel dodatočný dopyt od cenovo citlivejších investorov, akými sú investičné fondy, budú možno musieť byť výnosy atraktívnejšie,“ napísali. Nie je teda pravda, že Únii už nikto nepožičia. Pravda je, že si za to zaplatí viac.

Dáva to zmysel?

Banky sú za. Sébastien de Brouwer z Európskej bankovej federácie nazval úniu úspor a investícií „prelomovou zmenou pre európsky finančný ekosystém“.

Európska centrálna banka je opatrnejšia. Člen jej Rady pre dohľad Machado 6. marca 2026 napísal, že mobilizácia úspor „neznamená nútiť ľudí presúvať svoje úspory“, a upozornil, že s rastom trhového financovania sa riziká presúvajú k nebankovým subjektom.

Kritici pripomínajú, že podobné plány už raz zlyhali. Elisabeth Krecké v analýze pre GIS Reports zo 6. mája 2025 poukazuje na Junckerov investičný plán z roku 2015, o ktorom Európsky dvor audítorov napísal, že svoj ambiciózny cieľ nesplnil, aj na nedokončenú úniu kapitálových trhov. Šéf Deutsche Börse Stephan Leithner v tej istej analýze tvrdí, že kapitálové trhy fungujú so silným privátnym sektorom, nie s verejnou intervenciou. Vecná výhrada je jednoduchá: daňové stimuly nasmerované do priorít, ktoré si vyberie Brusel, vedú k chybnej alokácii kapitálu.

Reakcie

Najhlasnejšie odmietnutie prišlo z politiky. Česká párty 31. augusta 2026 vydala vyhlásenie o prenose rizika na malých sporiteľov, ktoré končí vetou: „Úspory občanů nejsou volným zdrojem Komise. Jsou to peníze lidí, kteří je vydělali.“ Návrh označuje za diktát.

Časť alternatívnych médií zašla ďalej. Slovanské noviny 5. septembra 2026 napísali, že Brusel chce úspory Európanov na prípravu vojny s Ruskom, a hovoria o konfiškácii pod rúškom dobrovoľnosti.

Zaujímavé je, že práve konzervatívne médiá to nepotvrdzujú. Javier Villamor 1. septembra 2026 pre The European Conservative plán ostro kritizuje ako zmenu smerovania, pri ktorej sa zo súkromných úspor stáva strategický zdroj pre priority Únie — no výslovne píše, že o zhabanie vkladov nejde.

Obhajcovia plánu tvrdia, že práve táto zámena je jadrom sporu: Irena Jenčová 1. septembra 2026 na euBrief.sme.sk píše, že „proruské“ platformy prekladali odborný pojem sekuritizácia ako konfiškáciu.

Čo z toho napokon bude

Nikto nikomu nejde brať peniaze z účtu. Zmenil sa ale jazyk a architektúra voľby. Úspory sú v slovníku Komisie „nečinné“ a majú byť daňovo odklonené tam, kde ich Únia potrebuje. Najtvrdším bodom balíka nie je sekuritizácia, ale automatické zapojenie sa do dôchodkového sporenia: nie zákaz, len prednastavenie, z ktorého sa treba aktívne odhlásiť — a odporúčanie počíta aj s tým, že odhlásených bude možné opätovne zapojiť. Pri takýchto mechanizmoch sa väčšina ľudí neodhlási, a presne s tým sa počíta.

Otvorené zostáva, či to prejde. Ani jeden z troch balíkov nemá dohodu členských štátov, ale von der Leyenová ju chce do konca roka.

zdroj: eReport