Svätí progresívci? Radi moralizujú a ukazujú prstom na iných, na krku však majú vážne kauzy

Hnutie Progresívne Slovensko sa rado prezentuje ako skupina jedincov s vysokým morálnym profilom. Keď si však človek pozrie súhrn káuz, ktoré spôsobili členovia PS za posledné roky, poukazuje to na presný opak. Kauzy Štefunka, rodiny Šimečkovcov, Ivana Korčoka, čiernej stavby Dany Kleinert a spôsob akým celé roky progresívci schematicky poberali dotácie z rôznych schém poukazujú na nemorálne praktiky, ktoré sú viac pravidlom ako výnimkou.

Ivan Štefunko: IT tendre Monogram Technologies

S podnikateľom a spoluzakladateľom politického hnutia Progresívne Slovensko Ivanom Štefunkom sa v slovenskom verejnom priestore najčastejšie spomínajú dve hlavné témy. Ide o staršiu kauzu pochybných IT tendrov a kauzu mimovládnej organizácie Marty Šimečkovej. Obvinenia padali aj smerom k Štefunkovi.

Najznámejšia kauza Štefunka prepukla začiatkom roka 2019, keď bol Ivan Štefunko predsedom PS. Aj portál Aktuality.sk vtedy upozornil, že spoločnosť Monogram Technologies, v ktorej mal Štefunko v minulosti majetkový podiel, dodávala štátu predražené služby.

Firma získala štátne zákazky v oblasti IT a inovácií (napríklad pre Národné centrum aplikovaného výskumu či ministerstvo školstva). Tendre vykazovali známky manipulácie – súťaží sa zúčastňovali prepojené firmy a výsledné ceny boli podľa kritikov výrazne nadhodnotené. 

Ivan Štefunko pochybenia odmietol a argumentoval tým, že vo firme pôsobil ako pasívny finančný investor, nemal manažérsku kontrolu, neovplyvňoval verejné obstarávania a o podozrivých indíciách nevedel.

V roku 2026 sa meno Ivana Štefunka objavilo v súvislosti s občianskym združením Projekt Fórum. Vládni politici spájali financovanie združenia Projekt Fórum, ktoré patrí Marte Šimečkovej s podozreniami z účtovných nezrovnalostí. Tvrdili, že z neho profitovali ľudia z prostredia PS a nitky viedli až k Štefunkovi. On však aj tieto obvinenia odmietal.

V analýzach mimovládnych organizácií a to dokonca aj spriazenej Nadácie Zastavme korupciu, bolo preverované aj celkové biznisové pozadie predstaviteľov PS. Riešila sa napríklad spoločnosť Civilis, do ktorej Štefunkov investičný fond v minulosti vložil prostriedky a ktorá neskôr skončila s dlhmi voči štátu. Prípad bol uzatvorený s tým, že išlo o neúspešné podnikateľské riziko v oblasti startupov.

Marta Šimečková a Projekt Fórum

Prípad OZ Projekt Fórum sa týka vážnych nezrovnalostí pri narábaní so štátnymi dotáciami a manipulácie s účtovníctvom matkou lídra PS Michala Šimečku. Vláda v druhej polovici roka 2025 nariadila plošný audit 26 mimovládnych organizácií, ktoré čerpali štátne dotácie. Audit odhalil, že spôsob, akým Matra Šimečková viedla účtovníctvi združenia Projekt Fórum, vykazovalo vážne pochybenia. Združenie si vo viacerých zdokumentovaných prípadoch nechalo preplatiť rovnaké faktúry z troch rôznych verejných zdrojov. Išlo napríklad o dotácie z ministerstva kultúry, Fondu na podporu umenia a iných štátnych schém.

Na jar 2026 sa kauza vyostrila po tom, čo niektoré médiá upozornili na hlbšie prepojenia a znaky falšovania priamo v účtovných knihách organizácie. V apríli 2026 Marta Šimečková verejne priznala manažérske zlyhanie a zverejnila účtovné dokumenty spolu so svojou policajnou výpoveďou.  Začala prstom ukazovať na svoju dlhoročnú spolupracovníčku Andreu Pukovú.

Z účtu OZ sa platili súkromné účty rodiny

Zverejnené dokumenty ukázali chaotické finančné toky. Peniaze združenia boli v niektorých prípadoch posielané na súkromný účet Pukovej, z ktorého sa následne platili veci pre Šimečkovú. Podľa zistení novinárov bol tento model využívaný aj preto, aby sa finančné prostriedky vyhli hroziacej exekúcii voči Šimečkovej. Kauza mala od začiatku silný politický náboj, pretože vyšetrovatelia narazili na prepojenia s predsedom PS Michalom Šimečkom. 

Ukázalo sa, že Marta Šimečková z peňazí svojho združenia celé roky platila telefónne účty viacerým rodinným príslušníkom medzi iným aj Michalovi Šimečkovi, ktorý mal v tom čase 29 rokov a pracoval ako asistent europoslanca.

A nielen to. V decembri 2019 Šimečková podľa jej tvrdení požiadala syna o finančnú pomoc pre dlhy združenia. Michal Šimečka peniaze požičal. Keď neskôr Projekt Fórum túto pôžičku splácal priamo na účet lídra PS, v účtovníctve bola táto transakcia krytá fiktívnou faktúrou za „dramaturgiu“, ktorú mala vykonať jeho matka. Je nesporné, že legislatívnym problémom je to, že združenie splácalo súkromné dlhy z peňazí, ktoré dostalo ako účelové štátne dotácie.

Autohavárie progresívcov: Korčok nedal prednoť

V lete 2026 rezonovali v médiách dve dopravné nehody známych tvárí z prostredia hnutia Progresívne Slovensko (PS) – podpredsedu hnutia Ivana Korčoka a poslanca NR SR Dávida Deja.

Podpredseda PS a bývalý prezidentský kandidát Ivan Korčok spôsobil dopravnú nehodu koncom júna 2026 v Pezinku. Na križovatke ulíc Komenského a Obrancov mieru došlo k zrážke dvoch osobných vozidiel. Jedno viedol Korčok, v druhom sedela vodička s maloletým dieťaťom. Ivan Korčok najprv tvrdil, že sa “stal účastníkom nehody”, neskôr sa ukázalo že ju sám spôsobil pretože nedal prednosť.

O necelý mesiac neskôr mal vážnejšiu kolíziu poslanec parlamentu za PS Dávid Dej. K nehode došlo na križovatke v bratislavskej Karlovej Vsi. Poslanec Dej podľa vlastných slov nestihol včas dobrzdiť pred križovatkou a došlo k zrážke s motorkárom. Vodič motocykla utrpel zranenia a musel byť záchranármi prevezený do nemocnice.

Ani jedna z havárií si nevyslúžila takú pozornosť mainstreamových médií, akú by mala.

Kauza financovania Ivana Korčoka z PS

A havária nebol jediný Korčokov problém. Kauza odmeňovania Ivana Korčoka cez firmu jeho manželky prepukla na konci júla 2026 po tom, čo na vec upozornil Ján Mažgút. Ten si na základe výrčnej správy PS všimol, že PS vyplatilo v predošlom období takmer 70-tisíc eur spoločnosti Eustra. Jedinou majiteľkou a konateľkou tejto firmy je Soňa Korčoková, manželka podpredsedu PS Ivana Korčoka. Podľa vyjadrenia hnutia a samotného Korčoka išlo o odmenu za jeho odbornú politickú prácu (ekvivalent poslaneckého platu) a prenájom automobilu.

Hnutie PS v minulosti ostro kritizovalo vládnu koalíciu za údajne netransparentné vyplácanie rodinných príslušníkov a potom sa zrazu zistí, že Progresívne Slovensko robí ešte niečo horšie.

Finanční experti a daňoví poradcovia upozorňujú, že takto nastavený model vykazuje znaky vyhýbania sa daňovým a odvodovým povinnostiam. Korčok v spoločnosti oficiálne nefiguroval ako zamestnanec, ale využíval status „výpomoci rodinného príslušníka“. Podľa odborníkov ide o problematickú schému, kedy sa fakturáciou cez s.r.o. namiesto štandardného zamestnaneckého pomeru alebo živnosti minimalizujú odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne.

PS vylúčilo Martina Pakára, ten podal trestné oznámenie

Progresívne Slovensko sa ukázalo ako hnutie, kde nevládnu demokratické spôsoby. PS koncom marca vylúčilo zo svojich radov bývalého poslanca, člena a jedného zo zásadných finančných sponzorov Martina Pekára. Oficiálne hnutie pozastavilo Pekárovi členstvo a následne ho vylúčilo po tom, čo sa objavili údajné pochybnosti o jeho minulosti a správaní. PS tvrdilo, že Pekár nedokázal vierohodne vysvetliť pôvod finančných prostriedkov, ktoré strane poskytoval. To však nie je pravda, čo Pekár dokázal. Hnutiu poslal mnohostranový dokument a poskytol svoje daňové priznania za celé roky dozadu. Tie dokázali jeho vysoké príjmy.

Celý proces označil Pekár za účelovú politickú likvidáciu pred vnútrostraníckym snemom PS. Podľa jeho slov sa ho vedenie strany na čele s Michalom Šimečkom chcelo zbaviť, pretože chcel na sneme kandidovať do predsedníctva. Michal Šimečka bol skutočne vzápätí zvolený za predsedu a následne na sociálnych sieťach oznamoval, že proces voľby bol demokratický.

V máji 2026 Pekár prostredníctvom svojich právnikov avizoval, že na Progresívne Slovensko podáva žalobu na ochranu osobnostiza šírenie nepravdivých informácií.

Dana Kleinert a jej ilegálny kontajner

Kauza kontajnerových stavieb poslankyne za PS Dany Kleinert a jej manžela Olivera Kleinerta siaha do roku 2018. Ide o prípad čiernej stavby, ktorý mal zásadný vplyv na jej politickú kariéru.

Manželia Kleinertovci v Bratislave, v mestskej časti Karlova Ves zrealizovali projekt dizajnových lodných kontajnerov. Kontajnery slúžili ako kaviareň/reštaurácia a kreatívny priestor, no nemali stavebné povolenie. Stavebný úrad aj bratislavský magistrát neskôr oficiálne potvrdili, že kontajnerový komplex bol postavený ilegálne bez stavebného povolenia.

Po medializácii informácií Dana Kleinert v októbri 2018 odstúpila z boja o post starostky. V roku 2019 kauza opäť ožila, keď Kleinert získala pozíciu v novom Metropolitnom inštitúte Bratislavy (MIB) pod Vallovým magistrátom. Kritici upozorňovali na paradox, že človek s problematickou čiernou stavbou má pracovať na plánovaní rozvoja mesta.

Dana Kleinert je známa tým, že opakovanie a po mnoho rokov získavala vysoké dotácie z Fondu na podporu umenia. Ministerka kultúry upozornila na to, že Kleinert získala dotáciu vo vysokej výške aj z projektu EHMK Trenčín.

Rovnakou poberateľkou dotácií je aj Zora Jaurová, rovnako politička PS. Tá je podozrivá z toho, že bola zároveň členkou Rady Fondu na podporu umenia a zároveň aj koncovou prijímateľkou peňazí z niektorých prjektov. Bola teda v konflikte záujmov. Sú tu podozrenia, že prideľovala dotácie spoločnostiam, ktoré neskôr zadávali zákazky spoločnosti, v ktorej figurovala v tom čase, či v minulosti.

Zdroj: Aktuality, Nadácia Zastavme korupciu, eReport