Väčšina Európanov tvrdí, že EÚ upadá. Hovoria o strate normálnosti a neveria jej lídrom

Až 68 percent respondentov v šiestich európskych krajinách opisuje dnešnú Európu ako priestor všeobecného zhoršovania.

Rozsiahla kvalitatívna štúdia, ktorú tento týždeň zverejnili Európska rada pre zahraničné vzťahy (ECFR) a Európska kultúrna nadácia (ECF), ukazuje, že väčšina opýtaných v šiestich európskych krajinách vníma súčasnosť skôr ako obdobie úpadku než obnovy.

Výsledky pôsobia výrazne pochmúrnejšie než oficiálne prieskumy Eurobarometra Európskej komisie. Zároveň však nejde o jednoduché odmietanie európskej integrácie – väčšina respondentov si stále želá silnejšiu a úspešnejšiu Európu.

Štúdia s názvom Future nostalgia: Europe’s unfinished song vychádza z 5 834 rozhovorov moderovaných umelou inteligenciou, ktoré sa uskutočnili v máji a júni 2026 vo Veľkej Británii, Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Holandsku a Poľsku. Autori zároveň analyzovali politickú a mediálnu diskusiu v 15 krajinách. Píše Brussels Signal.

Väčšina hovorí o úpadku a strate normálnosti

Až 68 percent opýtaných opisovalo Európu slovami spojenými so „všeobecným zhoršovaním alebo stratou normálnosti“. Len 12 percent hovorilo o „prebudení“ alebo obnove.

Až 74 percent respondentov si myslí, že Európa nezvláda svoje hlavné problémy. Najčastejšie spomínali vojnu a bezpečnosť, ekonomický tlak a potrebu väčšej samostatnosti.

Viac než polovica, 56 percent, uviedla, že budúcnosť kontinentu je „v ohrození“.

Napriek tomu 73 percent respondentov stále podporuje predstavu silnejšej, jednotnejšej alebo prosperujúcejšej Európy. Len 13 percent by chcelo „menej Európy“ alebo úplný rozpad Únie.

Autori hovoria o „medzere predstavivosti“ – ľudia si dokážu predstaviť Európu, akú by chceli, ale nevidia dôveryhodnú cestu, ako sa k nej zo súčasného stavu dostať.

Najväčšia skupina si myslí, že najlepšie časy sú preč

Výskumníci rozdelili respondentov do štyroch skupín. Najväčšiu, 39-percentnú, označili ako „negatívnych“. Tí sú presvedčení, že najlepšie časy Európy sú už za nami. Vo Francúzsku, Nemecku a Taliansku sa ich podiel blíži k polovici.

Ďalších približne 31 percent tvoria „neistí“ – podporujú proeurópske ciele, ale neveria, že ich dnešní lídri dokážu naplniť.

„Pozitívni“ predstavujú 19 percent a posledných 12 percent tvoria ľudia, ktorí dianie v EÚ vnímajú ako vzdialené a málo dôležité.

Európanov nenadchýna takmer žiadny líder

Keď sa výskumníci pýtali, kto je pozitívnym príkladom európskej politiky, až 44 percent respondentov nevedelo uviesť nikoho.

Najčastejšie bol spomínaný španielsky premiér Pedro Sánchez, hoci Španielsko ani nebolo súčasťou vzorky. Uviedlo ho 8 percent respondentov, najmä ľavicovo orientovaných. V Taliansku ho spomenula približne štvrtina opýtaných a vo Francúzsku desatina.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron skončil až druhý so 4 percentami.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, podobne ako väčšina ďalších súčasných predstaviteľov EÚ, bola spomínaná len minimálne.

Za symbol slabosti Bruselu mnohí respondenti považovali aj colnú dohodu s Donaldom Trumpom z Turnberry z júla 2025, ktorú vnímali ako jednostranne nevýhodný kompromis a ústupok zo strany EÚ.

Ľudia chcú silnejšiu Európu, ale neveria, že ju dostanú

Autor štúdie Paweł Zerka z ECFR tvrdí, že hlavným problémom nie je strata záujmu o silnejšiu Európu, ale strata viery, že sa ju podarí vybudovať.

Podľa neho už nestačia ďalšie veľké sľuby. Proeurópski lídri musia ukázať konkrétny dôkaz, že sa Európa skutočne uberá lepším smerom.

Rozhodujúca bude podľa autorov najmä skupina „neistých“ – práve tá môže určiť, či v Európe prevládne nostalgia za lepšou minulosťou alebo viera v presvedčivú budúcnosť.

Eurobarometer ukazuje oveľa optimistickejší obraz

Výsledky sa výrazne líšia od jarného Eurobarometra 2026. Podľa neho dôveruje EÚ 51 percent občanov, 60 percent je optimistických ohľadom jej budúcnosti, 72 percent si myslí, že ich krajina z členstva profitovala a 73 percent považuje Úniu za priestor stability v nepokojnom svete.

Rozdiel však môže súvisieť aj s metodikou. Eurobarometer používa uzavreté otázky s vopred pripravenými odpoveďami vo všetkých 27 členských štátoch. Výskum ECFR a ECF bol založený na otvorených konverzačných rozhovoroch v šiestich krajinách a sledoval, ako ľudia o Európe hovoria vlastnými slovami.

Štúdia Future nostalgia je piatym ročníkom projektu European Sentiment Compass, ktorý ECFR a ECF spoločne pripravujú od roku 2022.

Zdroj: bs