V účtovníctve chaos a 140 miliónov „bokom“ – štátne peniaze skončili mimo rozpočtu

Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR našli pri kontrolnej akcii 140 miliónov eur. Ide o dividendy z nerozdeleného zisku minulých rokov, ktoré Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v roku 2021 ako jediný akcionár Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) neodviedlo do štátneho rozpočtu, ale zamenilo za vklad do kapitálového fondu z príspevkov akcionára. Rezort tak urobil v rozpore so zákonom o rozpočtových pravidlách a pred rozhodnutím obišiel vládu. Najvyšší kontrolný úrad  informuje v tlačovej správe.

Kontrolóri na túto operáciu a peniaze nachádzajúce sa v kapitálovom fonde SPP prišli pri krížovej kontrole účtovnej závierky plynárenského podniku a výšky majetkových účastí, ktoré vykazovalo ministerstvo. Keďže tento krok urobilo ministerstvo formou rozhodnutia jediného akcionára, nie je jasný ani dôvod takéhoto postupu.

NKÚ odhaľuje pochybenia

„Ide o vážny nedostatok, na ktorý prišli moji kolegovia. Chybný postup ministerstva hospodárstva potvrdil aj rezort financií. Teraz bude potrebné túto chybu opraviť prostredníctvom rozhodnutia vlády a peniaze musia byť presunuté do štátneho rozpočtu,“ priblížil šéf národných kontrolórov Ľubomír Andrassy. Pre lepšie pochopenie toho, čo sa stalo dodal, že „ide o obdobnú situáciu, ako keby sa ministerstvo vnútra či finančná správa rozhodli, že si nechajú financie vybrané na pokutách a použili by ich podľa vlastného uváženia bez toho, aby ich odviedli do štátneho rozpočtu.“  Najvyšší kontrolný úrad toto zistenie spolu so závermi ďalších deviatich kontrol z 3. štvrťroka roku 2025 zaslal trom najvyšším ústavným činiteľom – prezidentovi Petrovi Pellegrinimu, predsedovi parlamentu Richardovi Rašimu a premiérovi Robertovi Ficovi. Spolu bolo prekontrolovaných vyše 55 subjektov štátnej a verejnej správy. Analytici úradu zverejnili dve analýzy a stanovisko k vývoju tohtoročného štátneho rozpočtu.

Národní kontrolóri našli chybu aj pri ďalšej transakcii, tentokrát vo výške 500 miliónov eur z roku 2022. V tomto prípade o vklade dividend do kapitálového fondu SPP rozhodla vláda. Dôvodom bola snaha o zabezpečenie finančnej stability počas energetickej krízy a extrémnych cien plynu. Aj táto suma bude postupne odvedená do štátneho rozpočtu, prvá splátka vo výške 80 mil. eur bola zrealizovaná v novembri 2024. Pôvodne sa počítalo s vrátením týchto prostriedkov aj s úrokom. Vklady do kapitálového fondu a do základného imania sa ale neúročia. „Účtovníctvo rezortu hospodárstva bolo v kontrolovaných rokoch neprehľadné a vykazovalo významnú chybovosť. Z pohľadu kontrolného úradu je preto potrebné zlepšiť vnútorný kontrolný systém v rámci celého ministerstva,“ priblížil zistenia šéf kontrolórov. Audítori NKÚ zistili chyby aj v prípade vyraďovania štátnych podnikov v likvidácii a to ešte v roku 2022, čím došlo k neopodstatnenému zvýšeniu hospodárskeho výsledku o bezmála 47 mil. eur. Rovnako opakovane kontrolóri upozorňujú na nedostatočné plánovanie pri zostavovaní rozpočtov ministerstiev, čo sa pri rezorte hospodárstva prejavilo okrem iného v tom, že počas troch kontrolovaných rokov bolo k rozpočtu vykonaných viac ako 260externých rozpočtových opatrení. Ďalšie zmeny rozpočtu sa robili internými rozpočtovými opatreniami.

Budúcnosť Slovenskej pošty je ohrozená, štát musí konať, vyplýva z ďalšej kontrolnej akcie ukončenej v treťom štvrťroku. Národná autorita pre externú kontrolu opakovane upozorňuje, že problémy hospodárenia Pošty pretrvávajú už niekoľko rokov. V rokoch 2021 až 2024 vykazovala každoročne stratu, ktorá spolu dosiahla takmer 66,5 mil. eur. Rok 2024 bol zároveň najhorším z hľadiska dosiahnutých hospodárskych strát, spoločnosť evidovala aj štyri nesplatené investičné úvery v celkovej výške 51,5 mil. eur. Na základe rokovaní sa banky dočasne vzdali nároku na predčasné splatenie úverov hodnote takmer 33,5 mil. eur. Kritický stav Pošty spôsobili okrem iného prísne nastavené podmienky univerzálnej služby či nedostatočná modernizácia a informatizácia, pričom riešenie súčasnej situácie závisí nielen od manažmentu, ale aj od akcionára, ktorým je štát.

Kontrolný úrad v uplynulom kvartáli upozornil aj na podozrenie z trestného činu v prípade projektu digitálnej transformácie stavebného konania, ktorý je zatiaľ neúspešný a ocitol sa v slepej uličke. Aj keď kontrola starostlivosti o duševné zdravie detí ukázala, že ide o problematiku, ktorá bola dlhodobo podceňovaná a Slovensko čelí kritickému nedostatku školských psychológov, predsa len covidová pandémia spustila viaceré systémové zmeny a prinútila konať kompetentné orgány. Na jedného psychológa pripadalo v minulom roku v priemere 710 žiakov, pričom v niektorých okresoch ich bolo až vyše 3 000. Tri okresy nemali školského psychológa vôbec (Levoča, Snina a Medzilaborce). Rešpektovaná americká asociácia školských psychológov pritom odporúča jedného psychológa na maximálne 500 žiakov. Školstva sa týkala aj kontrola vzdelávania maloletých cudzincov. V tomto prípade sa ukázalo, že naša krajina nemá jasne stanovené postupy, ktoré by pomohli nielen školám, ale predovšetkým samotným deťom, čo sa výrazne prejavilo po vypuknutí vojny na Ukrajine.

V súvislosti s európskymi finančnými zdrojmi sa kontrolóri národnej autority pre externú kontrolu pozreli na program spolupráce InterregV-A v programovom období 2014 – 2020. Zistili, že tento program bol funkčný a účinný, no problémom bola vysoká administratívna záťaž žiadateľov a pomalý rozbeh čerpania financií. Výrazne meškanie sa často spomína aj pri ďalšej problematike, ktorú kontrolný úrad sleduje, a tou je cestná a mostná infraštruktúra. Aktuálna kontrola potvrdila, že každý druhý most na cestách I. triedy na Slovensku je v zlom stave a diaľnice staviame pomaly. Investičný proces trvá v priemere viac ako 14 rokov, čo ohrozuje dokončenie kľúčových úsekov.

Samosprávy sa pri uzatváraní pracovných dohôd správajú zodpovednejšie ako štátne inštitúcie. Vyplynulo to z kontroly, ktorá nadviazala na obdobný audit z minulého roka, keď národní kontrolóri preverovali proces uzatvárania pracovných dohôd v rizikových ústredných orgánoch štátu. Hazardné hry sa na Slovensku presunuli z kamenných prevádzok do online priestoru. Výber finančných poplatkov z hazardu pre štát sa aj preto za ostatné roky zvýšil. Naopak celkové príjmy miestnych samospráv sa výrazne znížili. Pozitívnym príkladom aj pre iné rezorty je zlúčenie šiestich štátnych teplární v roku 2022 do MH Teplárenského holdingu. Napriek pozitívam, ktoré toto zlúčenie prinieslo, kľúčové modernizačné projekty holdingu meškajú a investičný dlh spoločnosti presahuje 460 miliónov eur. Pri tejto kontrole si kontrolóri všimli aj porušenie zákona o dani z príjmov, na základe čoho spoločnosť podala dodatočné daňové priznanie a ešte tento rok odvedie do štátneho rozpočtu 4,7 milióna eur.

Zdroj: tlačová správa Najvyššieho kontrolného úradu