V Spojených štátoch sa začali prezidentské voľby

Voliči v Spojených štátoch rozhodujú v utorok vo volebných miestnostiach o novom prezidentovi krajiny. Vyzývateľom súčasného amerického prezidenta a zástupcu republikánov Donalda Trumpa je bývalý viceprezident Joe Biden, ktorý háji záujmy demokratov.

Celkovo je v USA oprávnených voliť 239 247 182 ľudí. Vyplýva to z údajov portálu United States Elections Project. Podľa agentúry AP však už viac ako 93 miliónov Američanov svoj hlas odovzdalo poštou alebo v predstihu osobne na určených miestach. Počet ľudí využívajúcich uvedené spôsoby hlasovania sa oproti voľbám z roku 2016 zvýšil aj pre obavy z čakania v radoch v spojitosti so šírením koronavírusu SARS-CoV-2.

Hlasovanie poštou a v predstihu počas pandémie má vplyv aj na proces sčítavania hlasov. Postupy v jednotlivých štátoch sú rôzne, čo sťažuje predpovede v súvislosti s výsledkami, upozorňuje agentúra AP.

Otváracie časy volebných miestností závisia od konkrétneho štátu. V štátoch New York a Iowa bude možné hlasovať až do 21.00 h (03.00 h a 04.00 h SEČ). Na Floride, ktorá je jedným z kľúčových štátov, sú miestnosti otvorené od 07.00 do 19.00 h (13.00 – 01.00 h SEČ).

Ak viacero kľúčových štátov zverejní výsledky dostatočne rýchlo, jeden z kandidátov môže získať potrebnú väčšinu hlasov (270) z celkového počtu voliteľov (538) aj bez toho, aby bolo známe, kto vyhral v iných štátoch, píše AP. Pozornosť sa v tejto súvislosti podľa agentúry sústredí na štát Florida, ktorý umožňuje spracovávať hlasy zaslané poštou už 22 dní pred oficiálnym dňom volieb. Ak by Trump „stratil“ Floridu, bude preňho veľmi zložité získať 270 hlasov potrebných na to, aby porazil Joea Bidena. Štáty Georgia a Severná Karolína by takisto mohli volebné hlasy spracovať v krátkom čase. Oba z nich sú považované za rozhodujúce pre Trumpa, pripomína AP a upozorňuje, že ani jeden z nich – na rozdiel od Floridy – nemá skúsenosti so spracovávaním veľkého počtu hlasov odoslaných poštou. Celkové výsledky volieb môžu naznačiť i čiastočné výsledky zo štátov Iowa a Ohio.

Trump pandémiu podceňuje, Biden sa chce radiť s odborníkmi

Každý z kandidátov ponúka v súvislosti so súčasnými krízami, ktorým USA čelia, odlišnú víziu smerom do budúcnosti. Ako píše agentúra AP, prezident Donald Trump podceňuje pandémiu koronavírusu SARS-CoV-2, hoci počty prípadov v krajine stúpajú. Kritizoval guvernérov, ktorí s cieľom zabrániť šíreniu nákazy zaviedli opatrenia. Prezident takisto organizoval v rámci svojej kampane zhromaždenia, kde boli prítomné davy ľudí a často počas toho nemali na tvárach rúška a nedodržiavalo rozstupy. Republikáni pokračovali v „práci v teréne“ počas celého obdobia kampane, píše AP.

Demokrati na jar prerušili fyzické zhromaždenia a kampaň organizovali prostredníctvom technológii. Verejné zhromaždenia – za dodržiavania obmedzení – obnovili v septembri. Joe Biden tvrdí, že bude v súvislosti s koronavírusom rešpektovať rady odborníkov. Sľúbil, že bude spolupracovať so štátnymi a miestnymi úradmi v krajine s cieľom zaviesť povinné nosenie rúšok a požiadal Kongres, aby schválil balíček opatrení.

V otázke rasizmu tiež nie sú za jedno

V rasovej otázke podľa AP Trump označil protesty proti rasizmu v krajine za radikálne a zdôrazňuje „zákon a poriadok“ s cieľom zapôsobiť na svoju volebnú základňu tvorenú prevažne bielymi Američanmi. Takisto opakovane spochybnil dôveryhodnosť korešpondenčného hlasovania. Prezident USA už mesiace bez akéhokoľvek dôkazu tvrdí, že hlasovanie poštou môže vytvoriť priestor pre volebné podvody.

Biden si uvedomuje prítomnosť systémového rasizmu, stavia sa do pozície zjednotiteľa a za svoju kandidátku na post viceprezidentky si vybral Kamalu Harrisovú. Táto senátorka za štát Kalifornia je prvou Afroameričankou a zároveň prvou Američankou ázijského pôvodu, ktorá sa stala viceprezidentskou kandidátkou.

Kandidáti majú odlišné názory aj na klimatické zmeny

Prezidentskí kandidáti majú takisto výrazne odlišné názory na klimatické zmeny, životné prostredie, dane či reguláciu na federálnej úrovni.

Trump, ktorý bol pôvodne známy ako podnikateľ s nehnuteľnosťami, bol za prezidenta zvolený v novembri 2016. Od volebného zhromaždenia dostal 304 hlasov, zatiaľ čo demokratka Hillary Clintonová 227. Prezidentskú prísahu zložil 20. januára 2017 a stal sa v poradí 45. prezidentom USA. Ako tretí prezident v dejinách Spojených štátov čelil hrozbe odvolania. Tento takzvaný proces impeachmentu však vďaka republikánskej väčšine v Senáte neprešiel.

Biden, ostrý kritik Trumpovej politiky, bol viceprezidentom počas pôsobenia predchádzajúceho prezidenta Baracka Obamu (2009-2017). Práve na Obamov štýl chce po zvolení za prezidenta nadviazať. Biden bol 18. augusta 2020 oficiálne nominovaný ako prezidentský kandidát za Demokratickú stranu. V histórii USA sa stal vo veku 77 rokov najstarším kandidátom na post hlavy štátu.

Zdroj: tasr, foto: tasr