Slovenským univerzitám došla trpezlivosť. Dnes krátko poobede preto prichystali protestný pochod. Akademická obec chce brániť demokraciu, akademické slobody a protestovať proti návrhu vysokoškolského zákona.
Protest začne o 13.00 hod. pred budovou Univerzity Komenského na Šafárikovom v Bratislave.
Tu je stanovisko Univerzity Komenského k dnešnej akcii v plnom znení:
Medzirezortné pripomienkové konanie k novele zákona o vysokých školách sa ukončilo 12. novembra 2021. Univerzita Komenského v Bratislave považuje návrh úprav vysokoškolskej legislatívy z dielne Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR za nekoncepčný, vnútorne nekoherentný a legislatívno-technicky nekonzistentný. Nezodpovedá obsahu ani výsledkom rokovaní kontaktnej skupiny a na viacerých miestach je v priamom rozpore s Plánom obnovy. K výhradám vysokých škôl a vysokoškolských reprezentácií vrátane Slovenskej rektorskej konferencie, Rady vysokých škôl či Študentskej rady vysokých škôl sa pridali viaceré úrady a organizácie.
Univerzita Komenského v Bratislave zásadne nesúhlasí najmä s týmito úpravami v návrhu:
- Odstránenie samosprávneho pôsobenia fakúlt vrátane orgánov akademickej samosprávy. Nie je možné, aby kompetencie fakúlt, ktoré vystupujú ako orgán verejnej moci – vydávajú rozhodnutia o prijatí na štúdium, vylúčenie zo štúdia, disciplinárny postih – boli upravené len vnútorným predpisom, ale musia byť stanovené priamo zákonom.
- Zloženie a kompetencie správnej rady sú v priamom rozpore s vykonávacím rozhodnutím Rady EÚ, ktorá stanovuje, že je potrebné obmedziť účasť zástupcov štátu nad kontrolou ústredných orgánov štátnej správy.
- Právo správnej rady podieľať sa na voľbe a odvolaní rektora. Z vykonávacieho rozhodnutia Rady EÚ jasne vyplýva povinnosť zachovať akademické slobody nedotknuté. Medzi ne patrí aj výlučné právo akademickej obce voliť rektora.
- So spôsobom, ako sa zavádza inštitút tzv. výkonnostných zmlúv. Predložený návrh nereflektuje zásady objektivity a transparentnosti, naopak potenciálne zvyšuje riziko korupcie.
- S odčerpávaním finančných prostriedkov pre verejné vysoké školy v prospech súkromných vysokých škôl. Štruktúra odborov súkromných škôl neuvádza nákladné študijné programy, ako je napríklad lekárstvo. Štruktúra odborov na verejných vysokých školách reflektuje rôznorodé potreby spoločnosti.
V rámci medzirezortného pripomienkového konania mnohé zo vznesených pripomienok vysokých škôl zazneli aj od ďalších orgánov a organizácií. Ministerstvo financií SR napríklad upozorňuje, že bez navýšenia prostriedkov na školstvo by sa musel prerozdeľovať už dnes znížený balík. „Prerozdeľovanie zníženého balíka nevytvára dostatočné zdroje na skutočnú motiváciu vysokých škôl na splnenie merateľných ukazovateľov odrážajúcich verejný záujem a zároveň ohrozí snahu o naštartovanie procesu profilácie vysokých škôl,“ uvádza ministerstvo.
Podobne aj Úrad vlády SR hovorí, že zavedenie výkonnostných zmlúv do praxe bez požiadavky dodatočného financovania ohrozuje ich samotnú realizovateľnosť a efektivitu tak, ako boli definované v míľniku Plánu obnovy. Na druhej strane tlačí na to, aby zákon napriek odporu celej spoločnosti nadobudol účinnosť už od 1. januára 2022.
Generálna prokuratúra odmieta predložený návrh zákona ako celok. Zdieľa názor študentov a zamestnancov vysokých škôl i širokej verejnosti, že je neakceptovateľné, aby bol návrh zákona predložený na ďalšie konanie bez predchádzajúcej diskusie a najmä s vážnym nesúhlasom všetkých tých, ktorých sa život na vysokých školách týka. Podľa jej názoru by mali byť zásadné systémové zmeny vykonané na základe analýzy aktuálneho stavu a tieto poznatky predkladateľ návrhu zákona nepredložil.
Za zachovanie nezávislosti akademickej správy sa prihovára aj Úrad pre verejné obstarávanie. „V súvislosti s navrhovanými pravidlami voľby rektora a ďalších predstaviteľov akademickej obce sa úrad ako nezávislý kontrolný orgán stotožňuje s konceptom nezávislej akademickej samosprávy, ktorá je imanentnou súčasťou demokratickej spoločnosti,“ zdôrazňuje.
Stiahnutie novely požaduje aj Konferencia biskupov Slovenska a predkladateľovi vyčíta, že nijako nezdôvodnil, prečo bolo potrebné výrazným spôsobom obmedziť samosprávu verejných vysokých škôl. „Všeobecné tvrdenie v dôvodovej správe, že má ísť o spružnenie rozhodovacích procesov, nemožno považovať za primerané zdôvodnenie tohto vážneho zásahu do akademickej samosprávy, ktorý je v rozpore s princípom subsidiarity.“
Náš protest okrem vysokoškolských reprezentácií a partnerskej Slovenskej technickej univerzity podporili ďalšie univerzity: Ekonomická univerzita v Bratislave, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Trnavská univerzita v Trnave a Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Univerzity idú protestovať. Novela vysokoškolského zákona vyvoláva obavy!