Po oboznámení sa s návrhom rozpočtu na rok 2025 predseda NKÚ SR Ľ. Andrassy konštatuje, že pri jeho tvorbe boli dodržané národné a európske normy. Návrh vznikal v prostredí novelizovaných rozpočtových pravidiel, ktoré upravili najmä rozpočtovanie rezerv, kapitálové výdavky a limity verejných výdavkov. Vyplýva to z tlačovej správy NKÚ.
Vláda tiež priniesla nevyhnutné konsolidačné opatrenia na úrovni necelých 2,7 miliárd eur. Pozitívom predloženého rozpočtu je fakt, že nastavuje výdavky podľa oblastí verejných politík. Na druhej strane, negatívom je skutočnosť, že hodnotenie jednotlivých cieľov politík nebudú môcť na niektorých rezortoch vykonávať analytické útvary, pretože boli zrušené, čo v konečnom dôsledku ohrozuje aj dodržanie rozpočtových pravidiel, ktoré počítajú s revíziou aspoň 50 % výdavkov štátu počas jedného volebného cyklu.
Mohlo by vás zaujímať:
Podľa prognóz sa očakáva rast HDP na úrovni 2,2 % a bude o 0,1 percentuálneho bodu nižší ako sa predpokladá v tomto roku. Je to spôsobené okrem iného poklesom zahraničného dopytu po našich produktoch a tento trend môže byť dlhodobejším rizikom, ktorému bude musieť vláda, venovať zvýšenú pozornosť. Akcelerátorom ekonomického rastu má byť Plán obnovy a odolnosti či európske fondy, ale to len za predpokladu, že projektované investície sa aj bude dariť realizovať.
Realizácia investícií, manažovanie projektov, je totiž dlhodobo slabou stránkou štátnych inštitúcií. Nezamestnanosť má v budúcom roku mierne klesnúť, a to na úroveň 5,3 %, čo je bezpochyby dobrá správa. Treba však povedať, že trh práce vyčerpal národné možnosti a čoraz viac bude potrebovať pracovnú silu zo zahraničia, pričom už dnes na Slovensku pracuje viac ako 113-tisíc cudzincov. Dôležitý makroekonomický ukazovateľ, inflácia, bude po období poklesu opätovne rásť – odhad sa blíži na úroveň 5,4 %, čo sa negatívne prejaví aj v poklese spotreby. Napriek zníženej DPH na vybrané potraviny a služby by mali disponibilné príjmy občanov poklesnúť o približne 180 eur, pričom najviac to pocítia rodiny s deťmi.
Napríklad úplná rodina s jedným dieťaťom bude mať vo svojej peňaženke o 500 eur menej, ako má v roku 2024. Poberatelia dôchodkov budú aj v budúcom roku skupinou, ktorej príjmy nebudú vďaka opatreniam vlády zasiahnuté vo významnejšej miere. Príjmy štátneho rozpočtu sú rozpočtované vo výške 27,6 miliárd eur, čo je o 4,9 miliárd viac ako v tomto roku. Stúpať budú aj výdavky, a to o 3,7 miliardy a dosiahnu úroveň 34 miliárd. Výsledkom tak bude schodok, ktorý však poklesne z aktuálnej výšky 5,87 % na 4,72 % z HDP a s výhľadom 3 % v roku 2027. Mierne pozitívny trend v udržateľnosti verejných financií je vďaka vládnej konsolidácii, ktorá v roku 2025 vychádza primárne z opatrení na príjmovej strane rozpočtu – cca. 80%.
Tieto opatrenia primárne zaťažia podnikateľský sektor (zvýšená DPPO, transakčná daň, diaľničné známky) avšak dotknú sa i každého občana prostredníctvom zvýšenia dane z pridanej hodnoty. Z pohľadu kontrolného úradu je významným riziko v rámci komplexnej konsolidácie podporujúcej udržateľný rozvoj Slovenska – dôchodková politika. Ide v nej okrem iného o rast počtu dôchodcov, štedré valorizácie dôchodkov či nesystémové legislatívne zmeny pri predčasných dôchodkoch. A to hovoríme aj v kontexte kritického nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily na domácom trhu práce. V tejto kľúčovej verejnej politike štátu je potrebné z pohľadu NKÚ aktívne hľadať konsolidačné opatrenia s ohľadom na budúce generácie. V roku 2025 bude rozpočet verejnej správy zaťažený starobnými dôchodkami v sume 10 miliárd eur a štát musí dofinancovať Sociálnu poisťovňu historickou sumou 2,75 miliardy eur, čo je predstavuje celý výnos konsolidačných opatrení.
Na vyplatenie 13. dôchodkov pôjde viac ako 920 miliónov eur. Náklady na predčasné dôchodky dosiahnu úroveň 560 miliónov eur. Druhou verejnou politikou s vysokým rizikom dlhodobej udržateľnosti je zdravotníctvo. Neustály nárast dlhu v prípade koncových nemocníc prevýšil sumu jednej miliardy. Tento negatívny trend prebieha aj napriek tomu, že každoročne rastú výdavky na verejné zdravotníctvo a v budúcom roku sa dostávame na historickú sumu 9,6 miliárd (7,8% nárast).
NKÚ na základe kontrolnej činnosti upozorňuje, že najvýznamnejšie strategické ciele v tejto verejnej politike nebudú dosiahnuté a verejné zdroje nebudú použité efektívne. V ostatných štyroch rokoch klesá výkonnosť zdravotníckych zariadení, stále sme len na úrovni 80 % predcovidového času a od roku 2018 narástli výdavky na mzdový fond zo 48 % na 62 %. Verím, že je zhoda na tom, že nie je dlhodobo akceptovateľné, aby rozhodujúca časť nárastu peňazí do zdravotníctva smerovala do miezd a nie aj do zvyšovania kvality zdravotníckych služieb a obnovy zariadení. Z pohľadu NKÚ, ale tiež verejnosti, je významným rizikom dostupnosť zdravotníckych služieb v nemocniciach (napr. čakacie doby, kvalita služieb), ale aj v ambulantnej starostlivosti. Nejde len o miestnu nedostupnosť, ale ambulantná starostlivosť sa stáva finančne nedostupnou. Rastú nezákonné poplatky za ambulantné služby, ktoré sú na úrovni desiatok až stoviek eur. Problémy zdravotníctva dosahujú takú mieru závažnosti, že ich je potrebné považovať nielen za problém vlády, ale taktiež parlamentu, pretože riziko ohrozenia jedného z hlavných ústavných práv – práva na dostupnú a bezplatnú starostlivosť, je vysoké.
Pri pohľade na rozpočet smerujúci do vzdelávania, vedy a výskumu sa môže zdať, že je k tejto verejnej politike štedrý, pretože je tu možné vidieť medziročný nárast o 1,2 miliardy. Ide však len o presun zdrojov z rozpočtov samospráv do štátneho rozpočtu a ten bude slúžiť na rozvoj predškolského vzdelávania, na úhradu platov zamestnancov materských škôl. Navrhovaný rozpočet nepočíta so žiadnym opatrením ako zvýšiť atraktivitu učiteľského povolania, ako skvalitniť výchovu detí s rôznym znevýhodnením.
Rozpočet nereflektuje na cieľ z Programového vyhlásenia vlády, ktorý deklaruje, že každý rok bude rast miezd pedagogických a odborných zamestnancov, pričom už druhý rok za sebou nedôjde k ich valorizácii a to znamená pokles reálnych miezd v školstve o 5% (stav v roku 2022). Riziká v naplnení strategických cieľov vidíme aj v oblasti životného prostredia a dopravy. Jedným z dôvodov je chýbajúca jasná prioritizácia strategických investičných projektov štátu. Viaceré projekty dopravnej infraštruktúry a zelenej agendy môžu naraziť na problém nedostatočnej a včasnej pripravenosti, ale aj na absorpčnú kapacitu stavebníctva realizovať v krátkom čase významný rozsah strategických investícií.
Rezort životného prostredia bude musieť reagovať na výzvy spojené s niekoľkomiliardovým modernizačným dlhom vo vodárenstve, na úpravu systému regulácie cien v tomto strategickom segmente fungovania štátu, ale aj na možné sankcie zo strany Európskej komisie za neplnenie záväzkov pri odstraňovaní enviromentalných záťaží, skládok či odkanalizovaní aglomerácií nad 2 tisíc obyvateľov. Vzhľadom k dlhodobo nízkemu čerpaniu európskych zdrojov (EŠIF a POO), je aj v navrhovanom rozpočte pre budúci rok významné riziko – schopnosť aktívne a účelne čerpať európske financie vo výške 3,3 miliardy. Do konca budúceho roka majú zodpovedné inštitúcie vyčerpať z Programu Slovensko viac ako 1,4 miliardy, pričom ku koncu septembra tohto roka sme boli v čerpaní len na úrovni 150 miliónov eur. Z hľadiska zdynamizovania čerpania je kľúčovým miestom posudzovanie verejných obstarávaní zo strany SORO, ktorým je ÚVO.
Práve toto miesto môže výrazne limitovať včasné a teda aj efektívne čerpanie európskych finančných zdrojov. NKÚ oceňuje snahu vlády o stabilizáciu verejných financií formou konsolidačných opatrení naviazaných na dlhodobú udržateľnosť verejných financií. V predloženom rozpočte sme identifikovali rizikové oblasti, verejné politiky a viaceré makroekonomické ukazovatele môžu byť upravené z dôvodu externých vplyvov. Napríklad obchodnou vojnou medzi EÚ a Čínou, politikou novej americkej či nemeckej administratívy, ktoré sa bezpochyby výrazne dotknú otvorenej slovenskej ekonomiky. Plnenie rozpočtu môžu ovplyvniť taktiež opatrenia, ktorých dôsledky na podnikateľský sektor nie sú zatiaľ dostatočne známe.
Toto všetko môže ovplyvniť makroekonomické východiská rozpočtu, najmä mieru hospodárskeho rastu, inflácie či zamestnanosti a tiež daňové príjmy. Bude preto dôležité, aby jednotlivé konsolidačné opatrenia boli zodpovednými ministerstvami priebežne monitorované, hodnotené a v prípade potreby sa včas prijímali korekcie, ktoré pomôžu zámery rozpočtu naplniť.
Zdroj: Tlačová správa -NKU
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Štátny rozpočet zodpovedá realite a je dobre nastavený. Tvrdí to šéf NKÚ