Tradícia stavania betlehemov

Mnohým z nás sa pri spomienke na detstvo vynorí obraz vianočnej výzdoby kostola s malým Ježiškom uloženým na slame v chudobnej maštaľke v Betleheme. Vyrezávané betlehemy aj betlehemy zo šúpolia predstavovali neodmysliteľnú súčasť vianočných sviatkov v kostoloch po celom Slovensku. Boli odrazom zručnosti ľudových rezbárov z blízkeho okolia, mená ktorých v toku rokov zostali v anonymite. Niektoré z betlehemov sú autorské diela a v období adventu sú vyhľadávaným umeleckým zážitkom v kostoloch.

Tradícia stavania betlehemov siaha do 13. storočia

Svätý František z Assisi na Vianoce v roku 1223 pripravil v jaskyni v talianskom Grecciu jasle. Uložil do nich živé dieťa, vedľa neho stála Mária a Jozef, priviedli aj osla a vola. Napodobnením situácie opísanej v Biblii, chcel František upozorniť spolubratov a ľudí na chudobu, v ktorej Boh prišiel na svet. V nasledujúcich rokoch si obyvatelia Greccia sami pripravovali živé aj umelé betlehemy. Podľa Františkovho príkladu si rozdávali darčeky, aby napodobnili lásku Boha, ktorý sa nám sám dal ako dar. Tento zvyk sa neskôr rozšíril do všetkých krajín. Najhonosnejšie betlehemy sa stavali vo františkánskych a kapucínskych kostoloch, na ich výzdobe sa podieľali poprední umelci.

Foto: Betlehem v Bazilike minor Trnava, Archív fotografií a negatívov ZsM

Tradícia stavania betlehemov sa na území dnešného Slovenska rozšírila veľmi rýchlo

Prvé betlehemy z 13. storočia vystriedali gotické krídlové oltáre. Známe sú drevené reliéfy narodenia Krista z okruhu Majstra Pavla v Kostole svätého Jakuba v Levoči a z Kostola svätého Egídia v Bardejove z prelomu 15. a 16. storočia. V období baroka sa v kostoloch stavali honosné betlehemy v životnej veľkosti. K svätej rodine pribúdali anjeli, Traja králi, pastieri a ďalšie postavy a zvieratá. Koncom 18. storočia vydal Jozef II. nariadenie, ktorým zakázal ich stavanie v kostoloch. Úradný zásah znamenal paradoxne masový rozkvet betlehemov. Ľudia si začali betlehemy stavať doma. Vyznačovali sa množstvom vyrezávaných maľovaných postáv s bohatými dekoráciami. K najkrajším betlehemom  patria diela z územia stredného Slovenska. V 19. storočí založili v Štiavnických Baniach odbornú rezbársku školu, kde sa žiaci učili betlehemy vyrezávať. Často sa dali prenášať a slúžili pri typických vianočných hrách.

Foto: Betlehem v Kostole sv. Anny Trnava, Archív fotografií a negatívov ZsM

Nový rozkvet zaznamenali betlehemy po roku 1989

Ide o originálne diela, ktoré už nemožno zaradiť medzi ľudové betlehemy. Súčasnú líniu reprezentuje najmä monumentálne dielo Jozefa Pekaru, ktorého pohyblivý Slovenský betlehem môžete vidieť v Rajeckej Lesnej.

Betlehem, ktorý zdobí Trojičné námestie v Trnave je dielom zručného rezbára Štefana Réckeho z Nitry. Figúrky z lipového dreva nesú námety zo slovenského folklóru. Charakteristické pre jeho tvorbu sú postavy ženy s chlebom a mládenca s hudobným nástrojom. Skúste ich na prechádzke po vianočných trhoch pohľadať…