Hlavným dôvodom očakávaného zhoršovania deficitov slovenských verejných financií v najbližších rokoch je pokračujúci vplyv bezpečnostno-energetickej krízy. Jej dôsledky, priame aj nepriame, budú tvoriť asi polovicu schodku v roku 2027. Problémom je však aj východiskový stav, najmä vysoký štrukturálny deficit na konci dobrých časov ešte pred začiatkom pandémie aj predvolebná rozpočtová politika v tomto roku. V aktuálnom blogu na to upozornil predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ján Tóth.
Vplyv vonkajších faktorov
„Bez vplyvu vonkajších faktorov by štrukturálny deficit začal klesať niekde k úrovni 3 % HDP v roku 2027. RRZ však naopak odhaduje, že bez dodatočných šetriacich opatrení dôjde k dodatočnému nárastu štrukturálneho deficitu z úrovne 4,5 % HDP v roku 2023 na úroveň presahujúcu 6 % HDP v rokoch 2025 až 2027,“ vyčíslil Tóth. Štrukturálny deficit je podľa neho dobrým ukazovateľom pre strednodobý výhľad verejných financií. Nie sú v ňom zahrnuté jednorazové alebo dočasné opatrenia a tvorí tak „trvalú“ časť deficitu, ktorá sa zväčša automaticky prenáša z jedného roku do druhého.
Mohlo by vás zaujímať:
Najväčšou záťažou pre verejné financie v najbližších rokoch bude pokles podielu daní o 1,5 % HDP, ktorý sa odhaduje hlavne zaostávaním výberu spotrebných daní. „K tomuto poklesu (bez nových legislatívnych opatrení) v prípade spotrebných daní totiž automaticky dochádza hlavne v období vysokej inflácie, predovšetkým z dôvodu ich naviazanosti na vývoj reálnej, nie nominálnej spotreby,“ priblížil Tóth. Vplyvom inflácie relatívny výnos týchto daní dlhodobo klesá, ak nie je kompenzovaný legislatívnym zvyšovaním ich reálnych sadzieb.
Splátky za dlh
Druhé najväčšie zaťaženie rozpočtu predstavujú zvýšené splátky za dlh. „Dochádza k tomu jednak cez zvyšovanie úrokových sadzieb, ako aj samotným zvyšovaním dlhu. To spôsobuje dodatočné zaťaženie verejných financií o 0,7 % HDP,“ vyčíslil predseda RRZ.
Výdavky na dôchodky
Treťou najväčšou záťažou sú podľa neho valorizačné výdavky na dôchodky. V týchto rokoch totiž tzv. dôchodcovská inflácia rastie výraznejšie ako celková inflácia v ekonomike. Štvrtým faktorom sú priame dôsledky navýšenia výdavkov na armádu. Odhad rozpočtovej rady počíta s každoročnými výdavkami na úrovni 2 % HDP, čo predstavuje oficiálny záväzok voči NATO. V mierových časoch malo Slovensko v tejto oblasti nižšie výdavky.
Zdroj: tasr
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Toto sú najväčšie zaťaženia verejných financií! Tie zapríčiňujú rast deficitu. S nimi musí vláda počítať