The Spectator: Macronov zásah proti tankeru údajnej ruskej tieňovej flotily bol čisté divadlo

Brusel rád predstiera, že len „neposlušné“ proruské Maďarsko a Slovensko sú vinné, pretože naďalej dovážajú ruskú ropu. Ale napríklad dovoz ruského LNG do Európy sa v minulom roku zvýšil o 25 percent.

Ako uvádza portál Spectator Zábery v správach pripomínali akčný film Mission: Impossible. Maskované francúzske špeciálne jednotky sa šplhali po boku zhrdzaveného ropného tankera Boracay, so samopalmi v rukách, a začali pátrať po dôkazoch, že plavidlo bolo zodpovedné za vypúšťanie ruských dronov na dánske letiská. Kapitán a prvý dôstojník – obaja čínski občania – boli vzatí do väzby. Francúzsky prezident Emmanuel Macron nemohol potvrdiť, že Boracay bol zodpovedný za útoky dronov, ale dal jasne najavo, že zastavenie plavidla pri pobreží Saint-Nazaire bolo „krokom smerom k politike blokovania podozrivých lodí v našich vodách, ktoré sa podieľajú na pašovaní“ ruskej ropy. Zámerom podľa Macrona bolo „zvýšiť tlak na Rusko, aby ho presvedčili vrátiť sa k rokovaciemu stolu“ o Ukrajine.

Akt pirátstva

O dva dni neskôr, po tom, čo delegáti na európskom summite v Kodani, kde Macron povedal svoje vzletné slová, odišli domov, Boracay ticho obnovila svoju plavbu. Kapitán plavidla bol obvinený len z ničoho vážnejšieho než z neposlúchnutia rozkazov francúzskeho námorníctva. Nenašli sa žiadne dôkazy o zapojení do dronov, ktoré údajne preleteli nad letiskom v Kodani 30. septembra. Celý medzinárodný incident sa skončí len dvojdňovým oneskorením zásielky 100 000 ton surovej ropy Rosnefť z baltského prístavu Primorsk do Vadinaru v Gudžaráte, kde sa nachádza rafinéria spoločnosti Nayara Energy, ktorá patrí Indii.

Ruský prezident Vladimir Putin odsúdil zadržanie tankera ako „akt pirátstva“ a tvrdil, že Macron inicioval tento krok z vnútropolitických dôvodov. „Neexistuje iný spôsob, ako odpútať pozornosť obyvateľstva, občanov Francúzska, od ťažkých vnútorných problémov, ktoré je ťažké vyriešiť,“ povedal Putin na fóre zahraničnopolitických expertov v čiernomorskom letovisku Soči.

Tentoraz môže mať Putin pravdu. Dramatické obsadenie bolo Macronom opísané ako veľký krok v boji proti tieňovej flotile, ktorá teraz preváža väčšinu ruskej surovej ropy a poháňa vojnový stroj Kremľa. V praxi však Európa nemôže urobiť veľa na zastavenie tohto obchodu a navyše je sama významným spotrebiteľom ruskej ropy, ropných produktov a plynu.

Macronove táraniny

Vezmime si Macronovo označenie nákladu Boracay za „pašovanie“. Nákup a predaj ruskej ropy nie je zakázaný. Namiesto toho existuje len cenový strop, donedávna 60 dolárov za barel, no keďže svetové ceny nedávno klesli, upravil sa na 15 percent pod svetové ceny. Ale koľko sa platí za zásielku ropy, je vecou zmluvných právnikov a nemá nič spoločné s loďami na mori. Cenový strop sa navyše ukázal ako detinsky ľahko obíditeľný. Jednou z metód je takzvaný „podvod s potvrdením“, ktorý v oficiálnych dokumentoch uvádza nízku cenu, ale pridáva skryté položky ako spracovanie a dopravu, aby sa doplatil rozdiel.

Ďalším spôsobom je, že ruské ropné spoločnosti predávajú ropu svojim dcérskym firmám za úplne legálne, so stropom súladné nízke ceny, a potom rafinované produkty predávajú za trhové ceny. Lukoil, najväčšia súkromná ruská ropná spoločnosť, stále prevádzkuje rafinérie v Holandsku, Rumunsku a Bulharsku, ktoré sú úplne v súlade so sankciami.

Pokiaľ ide o takzvanú „tieňovú flotilu“, tento zlovestne znejúci termín v skutočnosti znamená ropné tankery, ktoré sú registrované v jurisdikciách s nízkou reguláciou a nie sú poistené v Londýne, ale majú poistky uzavreté u ruských, indických alebo čínskych poisťovateľov. Boracay je ukážkovým príkladom tohto typu plavidla. Postavená v roku 2007, je v súčasnosti registrovaná v Benine. Ale ešte v apríli tohto roka bola známa ako Kiwala a registrovaná v Džibuti.

Akt vojny

V apríli tohto roka bola Boracay–Kiwala zadržaná pri pobreží Estónska, tiež s veľkou medzinárodnou pompou o tom, ako Európa bojuje proti plavidlám tieňovej flotily. Jej „zločinom“ bolo to, že estónske úrady nevedeli potvrdiť jej registráciu v Džibuti, no po týždni právnych ťahaníc v kanceláriách námorných právnikov vo východnej Afrike sa dokumenty vyriešili a loď vyplávala ďalej.

Stručne povedané, tankery tieňovej flotily môžu byť na pochybnom konci spektra námornej reputácie. Ale nie sú, ako naznačuje Macron, námornými zločincami. Mnohé plavidlá sú staré a nie práve ukážkou námornej spôsobilosti, ale aby mohli byť poistené a zakotviť v akomkoľvek veľkom ropnom termináli, musia byť v zásade v poriadku a certifikované na prepravu nákladov v hodnote desiatok miliónov dolárov. Niekoľko stoviek takýchto plavidiel je teraz pod sankciami USA a Spojeného kráľovstva, čo znamená, že majú zakázaný vstup do britských, amerických a európskych prístavov.

Ale otvorené more je pomerne bezprávne miesto a rozhodujúcim princípom medzinárodného námorného práva je právo na voľnú plavbu v medzinárodných vodách, čo zahŕňa úžiny, ako sú dánske prielivy pri ústí Baltického mora a ústí Fínskeho zálivu, ktorými prechádza väčšina ruského ropného exportu. Pobrežné štáty môžu zastaviť lodnú dopravu z rôznych technických dôvodov, ako sú environmentálne a technické kontroly. Ale akýkoľvek krok, ktorý zastaví lodnú dopravu úplne v medzinárodných vodách, je blokádou, čo je podľa Organizácie Spojených národov jasne definované ako akt vojny.

Pokrytecký Brusel

Boracay bola len jednou z lodí, ktoré personál NATO prehľadal kvôli dôkazom o zapojení do zatiaľ nevyriešeného incidentu s dronmi v Kodani. Ďalšou bola Oslo Carrier 3, ktorú prevádzkuje nórska spoločnosť, ale posádku tvoria Rusi, a ktorá prevážala náklad ocele z Nemecka do Litvy, keď prechádzala okolo dánskeho hlavného mesta v deň incidentu. Ani na jej palube sa nič nenašlo. The Guardian s odvolaním sa na dánske vojenské zdroje informoval, že „takéto drony môžu byť vypustené z katapultu, ktorý sa dá ľahko prenášať na veľkej lodi“. Dánska premiérka Mette Frederiksen varovala, že Európa čelí „hybridnej vojne“ a že „existuje len jedna krajina, ktorá je ochotná nám hroziť, a to je Rusko“. Mnohé hypotézy v príbehu o dronoch v Kodani však zatiaľ neboli potvrdené žiadnymi dôkazmi.

Pokiaľ ide o snahy o prerušenie exportu ruskej ropy, existuje množstvo teatrálnych gest. Od britských „sankcií“ proti tankerom až po Macronov zásah špeciálnych jednotiek. No len málo skutočných činov. Dôvodom je, že Európa zostáva hlavným zákazníkom ruskej ropy a plynu vďaka svojim záväzkom k „zelenej nule“ a protijadrovej politike.

Brusel rád predstiera, že len „neposlušné“ proruské Maďarsko a Slovensko sú vinné, pretože naďalej dovážajú ruskú ropu priamo cez ropovod Družba. Ale množstvo ruského plynu stále prúdi cez Ukrajinu a Turecko a dovoz ruského skvapalneného zemného plynu do Európy sa v minulom roku v skutočnosti zvýšil o 25 percent. Navyše, Európa dováža milióny ton nafty a benzínu, ktoré boli vyrobené z ruskej ropy v Indii.

Zásahy komanda vyzerajú skvele v televízii. Ale sú len rozptýlením od skutočného problému. Tým je, že európski spotrebitelia energií zostávajú medzi najväčšími financovateľmi Putinovho vojnového stroja.

Zdroj: spectator