Taliansky novinár vyhodený po otázke EÚ o Izraeli a Gaze: Sledujeme eróziu slobody prejavu

„Európa sa rada prezentuje ako kolíska slobody, ale v praxi sa ukazuje, že niektoré otázky sú jednoducho zakázané. A práve tie sú často tie najdôležitejšie,“ uviedol novinár Nunziati.

V Európskej únii sa rozprúdila diskusia o slobode tlače po tom, ako taliansky novinár Gabriele Nunziati, pôsobiaci v Bruseli ako korešpondent agentúry Nova, prišiel o prácu po tom, čo sa počas tlačovej konferencie Európskej komisie opýtal, či by Izrael nemal zaplatiť za obnovu Gazy, podobne ako Európska únia požaduje od Ruska, aby financovalo obnovu Ukrajiny.

Nesprávna otázka

Incident sa odohral 13. októbra počas pravidelného brífingu Európskej komisie, ktorý viedla jej hovorkyňa Paula Pinho. Nunziati sa jej spýtal, prečo by Izrael nemal niesť finančnú zodpovednosť za zničenie civilnej infraštruktúry v Gaze, keď Únia dlhodobo tvrdí, že Rusko musí zaplatiť za škody spôsobené na Ukrajine. Hovorkyňa otázku označila za „zaujímavú“, no odmietla ju komentovať.

O dva týždne neskôr, 27. októbra, dostal Nunziati list o ukončení pracovnej spolupráce. Agentúra Nova vo svojom vyhlásení uviedla, že otázka bola „technicky nesprávna“, pretože „Rusko napadlo suverénny štát bez vyprovokovania, zatiaľ čo Izrael reagoval na útok“. Dodala tiež, že video s jeho otázkou, ktoré sa stalo virálnym, spôsobilo agentúre rozpak a bolo zdieľané „ruskými a proti­európskymi médiami“.

Novinár sa bráni s tým, že išlo o legitímnu otázku a jeho prepustenie je dôkazom rastúcej cenzúry v Európe. „V Taliansku prebieha neustála erózia slobody tlače a slobody prejavu. Moja otázka bola úplne oprávnená. Ak by Európska komisia považovala moju otázku za nepodloženú, mohla to jasne povedať. To, že to neurobila, o niečom svedčí,“ vyhlásil Nunziati. Dodal, že už predtým mu z agentúry naznačili, že jeho otázka „nebola prijatá s pochopením“ a krátko na to dostal výpoveď.

Postavili sa na jeho stranu

Kauza okamžite vyvolala ostrú reakciu novinárskych organizácií aj politikov. Národná rada talianskych novinárov (Ordine dei Giornalisti) vydala vyhlásenie, v ktorom označila Nunziatiho prepustenie za neprijateľné a požiadala o jeho okamžité obnovenie v práci. „Nie je možné, aby bol novinár de facto vyhodený za to, že položil otázku, akokoľvek by bola nepríjemná. Úlohou novinára je pýtať sa, aj keď sa to niekomu nepáči,“ uviedla rada.

Podporu mu vyjadril aj europoslanec Sandro Ruotolo z Demokratickej strany, ktorý upozornil, že „v žurnalistike neexistuje nesprávna otázka“ a že „prepustiť novinára len za to, že sa spýtal, je vážny precedens, ktorý ohrozuje slobodu tlače“. Podobne reagovala aj europoslankyňa Ilaria Salis, ktorá rozhodnutie označila za „alarmujúci dôkaz dvojitého metra Európskej únie“, a Nicola Fratoianni z ľavicovej strany Sinistra Italiana, podľa ktorého ide o „nepochopiteľné porušenie novinárskej nezávislosti“.

Solidaritu s Nunziatim vyjadril aj europoslanec Gaetano Pedullà z Hnutia piatich hviezd, ktorý požiadal o preverenie, či Európska komisia nevyvíjala tlak na vedenie agentúry Nova.

Zakázané otázky

Samotná Európska komisia sa od prípadu dištancovala. Hovorkyňa Paula Pinho uviedla, že Komisia „nemala žiadny kontakt s agentúrou Nova v súvislosti s ukončením spolupráce“ a že „EÚ si vysoko cení slobodu tlače a je vždy pripravená odpovedať na otázky novinárov počas svojich brífingov“.

Prípad Gabrieleho Nunziatiho sa medzitým stal symbolom širšieho problému, na ktorý upozorňuje čoraz viac novinárov v celej Európe – rastúcej autocenzúry, obáv z konfliktu s politickými inštitúciami a ústupu od skutočne slobodného novinárstva. „Európa sa rada prezentuje ako kolíska slobody, ale v praxi sa ukazuje, že niektoré otázky sú jednoducho zakázané. A práve tie sú často tie najdôležitejšie,“ uzavrel Nunziati.

Zdroj: larepubblica, yt