eReport.sk
Ilustračný obrázok: (Noemi Bruzak/MTI via AP)

Takto nás ovplyvňujú zavreté školy. Deti prídu v budúcnosti o tisíce z výplaty

Dnes sa podľa pôvodného plánu mali otvoriť brány škôl pre všetkých žiakov. Po zásahu kompetentných však z toho nakoniec zišlo. Minister školstva má síce predstaviť plán, ako bezpečne dostať deti do škôl už po 7. decembri, či sa mu ho ale podarí presadiť, je veľmi otázne. Pritom odborníci varujú, že dištančné vzdelávanie môže mať v budúcnosti negatívny efekt na deti, ale i samotnú ekonomiku.

Na to, ako vôbec rodiny zvládajú online vyučovanie, sa rozhodol pozrieť pedagóg a líder mimoparlamentnej strany Spolu Juraj Hipš. Podľa jeho prieskumu až 70 % opýtaných rodičov uviedlo, že musia deťom pomáhať pri dištančnom vzdelávaní. Pričom sa sťažujú na nedostatok času popri iných povinnostiach či nedostatočnú motiváciu detí. „Rodičia zrazu vidia, čo všetko sa deti učia a až 31 % rodičov, považujú za problém to, že učivo je náročné. Samotní rodičia ho nevedia deťom vysvetliť,“ povedal Hipš s tým, že prieskum sa týkal žiakov druhého stupňa základnej školy. „Keď sme sa pýtali rodičov, ako hodnotia súčasnú situáciu, to znamená, keď je zavretá škola a máme dištančné vzdelávanie s tým, keď sú školy otvorené, až 77 % rodičov potvrdilo, že v tejto situácii, keď sú školy zavreté, je to pre nich náročnejšie, ako keď je dieťa v škole,“ uviedol odborník na školstvo.

Upozornil tiež, že online výučba je náročná pre rodiny nielen časovo, ale aj finančne. Mnohé deti používajú na výuku mobil, čo nie je dostatočné a niektoré rodiny museli dokúpiť technologické zariadenia. Viac ako štvrtina opýtaných rodičov, ktorí priznali, že museli deťom kúpiť nejaké zariadenie, tak minula na nákup medzi 300 až 500 eur. Prieskum agentúry Focus sa konal od 18. do 21. novembra a zúčastnilo sa ho 517 rodičov. „Tie čísla by boli pravdepodobnejšie ešte alarmujúcejšie, keby vo vzorke boli rodičia 180-tisíc detí, ktoré v prvej vlne korony nemali prístup k online vzdelávaniu. Týchto rodičov sme aj kvôli súčasnej pandemickej situácii nemohli do prieskumu zahrnúť, lebo nemali prístup na internet,“ dodal Hipš, ktorý je fanúšikom otvorenia škôl. „My tu máme množstvo detí, kde hrozí, že neukončia ani základnú školu,“ dodal na záver.

Zavreté školy ako problém hodnotí aj analytik Tomáš Hellebrandt z Útvaru hodnoty za peniaze. V podcaste portálu aktuality.sk upozornil na holandskú štúdiu, ktorá ako prvá skúmala reálny dopad koronakrízy. „Pozerala sa na výsledky testovaní pred začiatkom krízy a po prvom lockdowne. V Holandsku to vtedy bolo osem týždňov, čo boli deti doma. Porovnávali prírastok vedomostí na jar tohto roka s predošlými rokmi. Zistili, že prírastok bol v skutočnosti nulový. Že deti sa v priemere nenaučili vôbec nič. Je to trošku prekvapivé, pretože Holandsko je krajina, kde je kvalitný vzdelávací systém. Neexistujú tam také problémy ako na Slovensku, kde veľká časť detí nemá prístup k internetu,“ uviedol analytik. Pričom prezradil, že deti zo sociálne slabších pomerov mali výsledky horšie. „Deti zo sociálne slabších pomerov zaznamenali regres,“ povedal Hellebrandt. To znamená, že im z vedomostí akoby „ubudlo“.

„Na základe jednej štúdie nemôžeme robiť ďalekosiahle závery o Slovensku. Ale to, čo vieme, indikuje, že to môže byť ešte horšie,“ upozornil odborník. Zatvorené školy by tiež mali deťom neskôr ubrať na výplatnej páske, za celý pracovný život by to tak mohlo byť približne 4 000 eur. Zavreté školy by však mohli mať nepekný vplyv aj na našu ekonomiku. „Sú štúdie, ktoré ukázali, že medzi úrovňou vzdelania a rýchlosťou ekonomického rastu je veľmi silný vzťah. Na základe tohto vzťahu sa dá odhadnúť, že ak znížime tie vedomosti na pracovnom trhu v dôsledku zatvorených škôl, v budúcnosti, keď deti prejdú na pracovný trh, tak tým znížime ekonomický rast,“ dodal Hellebrandt.  

Zdielať / poslať / tlačiť
Odoberať
Upozorniť na
guest
0 Komentáre
Vložená spätná väzba pre všetky komentáre
Zobraziť všetky komentáre

Čítajte viac…

Politika

Správy

Celebrity

Šport