Herci sa opäť stavajú do pozície obetí, keď vyzývajú ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú, aby im dokazovala, kto a ako ich organizuje a financuje pri zhromažďovaní a koordinovaní ich aktivít. Poďme sa však pozrieť na to ako s tými hercami teda naozaj je…
Na námestiach sa zhromažďujú herci, režiséri, producenti a iní umelci, ktorí protestujú proti aktuálnemu vedeniu a fungovaniu kultúrnych inštitúcií pod taktovkou ministerky Martiny Šimkovičovej. No otázka znie – proti čomu presne protestujú tí, ktorí majú stabilnú prácu a finančnú podporu od štátu?
Je pravda, že herci Slovenského národného divadla (SND) či iných kultúrnych inštitúcií majú svoje stabilné miesto, plat a istoty, ktoré prináša zamestnanie financované z verejných zdrojov. Nikto z nich neskončil na ulici pre svoje názory, nikto neprišiel o prácu pre nesúhlas s vedením divadla alebo ministerstvom. Herci, ktorí sa dnes ozývajú, pritom často účinkujú aj v televíznych reláciách verejnoprávnej STVR, ba čo viac, v reláciách ako „Sieň slávy“ sú oslavovaní a vzdáva sa im úcta. A za takéto účinkovanie, samozrejme, poberajú honoráre.
Prečo teda táto nespokojnosť?
Ak sa herci cítia tak veľmi nespokojní, ak nesúhlasia s vedením SND či s politikou ministerstva kultúry, je tu jednoduché riešenie – dajte výpoveď. Skutočne, ukončite pracovné pomery, ktoré vám zabezpečujú stabilný príjem a odvody, a postavte sa na vlastné nohy. Ak ste presvedčení, že kultúra pod aktuálnou vládou nefunguje tak, ako by mala, skúste tvoriť len v rámci komerčných projektov a nespoliehajte sa na štátne „dofinancovanie“.
Divadelní umelci sa často oháňajú tým, že divadlo nie je len zamestnanie, ale poslanie. Zároveň však mnohí z nich bez problémov prijímajú možnosť opúšťať divadlo na dlhé obdobia, aby mohli točiť seriály, filmy alebo reklamy. Divadlo im v tomto smere dlhodobo vychádza v ústrety, chápe, že práca mimo javiska je dôležitou súčasťou ich umeleckého života. Je však otázne, prečo tí istí umelci nevidia svoju privilegovanú pozíciu a neoceňujú stabilitu, ktorú im národné inštitúcie poskytujú.
Elita, ktorá nevidí vlastné zrkadlo?
Ako je možné, že časť kultúrnej obce vníma samých seba ako obeť systému? Máte stabilnú prácu, štát vám platí odvody a zabezpečuje priestor na tvorbu, pričom zároveň máte možnosť účinkovať v televíznych projektoch a na súkromných podujatiach. Ak vám prekáža súčasné vedenie ministerstva alebo vedenie divadla, čo vám bráni odísť a pracovať výlučne mimo týchto štruktúr?
Podobná výzva by mala zaznieť aj smerom k producentom, ktorí sú zvyknutí na štedré dotácie z Audiovizuálneho fondu. Ak je vám aktuálne vedenie proti srsti, prestaňte sa uchádzať o granty a skúste financovať svoje projekty výlučne zo súkromných zdrojov.- náročné až nemožné však?… No pravdou je, že ani tí, ktorí dnes najhlasnejšie kričia na protestoch, o svoje dotácie neprišli. Audiovizuálny fond naďalej podporuje projekty, ktoré realizujú aj tí, čo kritizujú ministerstvo.
Protesty bez skutočných obetí
Je načase, aby si kultúrna obec položila zásadnú otázku: sú tieto protesty naozaj o ochrane kultúry a hodnôt, alebo sú len politickým gestom proti vedeniu, ktoré sa jednoducho niektorým nepáči? Ak je problém tak vážny, ako sa tvrdí, mali by byť herci, producenti a ďalší umelci pripravení obetovať svoje štátne financie a výhody, ktoré im tento systém poskytuje.
Mohlo by vás zaujímať:
Tak čo, umelci, naozaj dáte výpoveď? Alebo si uvedomíte, že protestovať proti systému, ktorý vás podporuje a financuje, je nielen neúprimné, ale aj neúctivé voči tým, ktorí na takéto výhody nemajú žiadny nárok?
Zdroj: eReport
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
KOMENTÁR Tak čo umelci, dáte výpoveď?!