eReport.sk
Martin Halás, významný odborník z oblasti MNO, člen Rady vlády Slovenskej republiky pre mimovládne neziskové organizácie
Martin Halás, významný odborník z oblasti MNO, člen Rady vlády Slovenskej republiky pre mimovládne neziskové organizácie, zdroj: tasr

Martin Halás: Svet stojí v roku 2025 pred výzvou vysporiadať sa so Sorosovcami


Svet, ale najmä Európa a Slovensko čelia v roku 2025 jednej z najväčších globálnych výziev posledných desaťročí – eliminácii vplyvu mimovládnych organizácií a ideológii spojených s Georgeom Sorosom a jeho sieťou aktivistov a organizátorov majdanov a politických prevratov. Uviedol to v tlačovej správe Martin Halás, odborník z oblasti MNO, člen Rady vlády Slovenskej republiky pre mimovládne neziskové organizácie.

„Tento krok je kľúčovým predpokladom pre stabilizáciu demokratických systémov v celom svete. Impulz prichádza z USA od Donalda Trumpa a Elona Muska, kde príde nesporne k vysporiadaniu sa so samotnými Sorosovcami. Slovensko by malo využiť túto príležitosť. Najmä ak vidíme, akým destabilizačným snahám týchto Sorosových mimovládnych organizácií a médií na Slovensku čelíme,“ vysvetľuje Martin Halás. Podľa neho, Sorosove organizácie pritom práve podľa jeho vlastných slovsystematicky ovplyvňovali a ovplyvňujú politické štruktúry a spoločnosti krajín, vrátane Slovenska prostredníctvom podpory politických nepokojov a tzv. “farebných revolúcií,” ktoré oslabujú princípy národnej suverenity, demokracie a stability. 

Priorita pre USA a prezidenta Trumpa

Začiatok tohto procesu už v USA začali iniciovať novozvolený prezident Donald Trump. Ten už v minulosti vyjadril odhodlanie navrátiť meritokratické princípy do federálnych štruktúr, ale jeho nový plán na elimináciu Sorosovho vplyvu podľa jeho vlastných slov zahŕňa oveľa konkrétnejšie opatrenia.

Kľúčové kroky prezidenta Trumpa, ktoré deklaroval, že bude realizovať v USA. Slovensko by  malo “skopírovať” a presadzovať rovnaké opatrenia, ako navrhuje prezident Trump v USA:

1.​Zákaz zahraničného financovania politických mimovládnych organizácií (NGO):

Trump plánuje zaviesť legislatívu, ktorá zakáže zahraničné financovanie organizácií pôsobiacich v USA, ak sa preukáže ich prepojenie na politickú činnosť alebo ovplyvňovanie volieb. Tento krok má zabezpečiť, že zahraničné subjekty nebudú môcť ovplyvňovať americkú politiku prostredníctvom finančnej podpory mimovládnych organizácií.

2.​Prísnejšia regulácia neziskových organizácií:

Trump plánuje zaviesť povinnosť pre všetky neziskové organizácie pravidelne, transparentne zverejňovať svoje financie vrátane podrobného rozpisu darcov, aby sa predišlo zatajovaniu zdrojov z cudziny ako aj od donorov prepojených na Sorosa. Tým by sa mala zvýšiť transparentnosť a verejnosť bude mať lepší prehľad o tom, kto financuje jednotlivé organizácie a aké sú ich skutočné ciele.

3.​Vyšetrovacie komisie:

Prezident Trump plánuje vytvoriť špeciálne vyšetrovacie komisie zložené z predstaviteľov justície, ktoré sa zamerajú na odhalenie prípadných prepojení medzi Sorosovými organizáciami a politickými škandálmi či manipuláciou volieb. Tieto komisie budú mať za úlohu identifikovať a eliminovať akékoľvek nelegálne alebo neetické praktiky ovplyvňujúce demokratické procesy v krajine.

4.​Obmedzenie vplyvu zahraničných lobbistov:

Trump chce presadiť zákaz spolupráce medzi vládnymi úradmi a mimovládnymi organizáciami s prepojeniami na zahraničných donorov, čím by zabránil vplyvu takýchto skupín na politiku USA. Tento krok má posilniť národnú suverenitu a zabezpečiť, že rozhodnutia vlády budú slúžiť predovšetkým záujmom amerických občanov.

5.​Podpora vlasteneckých mimovládnych organizácií:

Ako súčasť protiváhy voči Sorosovým sieťam plánuje Trump posilniť financovanie organizácií, ktoré podporujú národnú suverenitu, rodinné hodnoty a meritokratické princípy. Tým chce zabezpečiť, že hlas tradičných hodnôt a patriotizmu bude mať silnejšie zastúpenie v občianskej spoločnosti.

Európska únia a úloha jednotlivých vlád

Európa, ktorá bola dlhodobo cieľom rozsiahlych aktivít Sorosových organizácií, musí takisto prijať spoločné koordinované kroky na ochranu svojich demokratických princípov. Vlády členských štátov EÚ budú musieť prijať prísnejšie regulácie zahraničného financovania mimovládnych politických organizácií a zvýšiť kontrolu nad vplyvovými skupinami, ktoré ohrozujú stabilitu a jedinečné hodnoty európskych národov. Osobitá pozornosť by sa mala preukázať organizátorom majdanov a revolúcií a prevratov, ako sme videli a vidíme v niektorých krajinách Európy, kde mimovládne organizácie odmietajú prijať demokraticky zvolených politikov.

Finančné údaje o Sorosových sieťach vo svete a na Slovensku

Podľa dostupných informácií investuje Nadácia otvorenej spoločnosti (Open Society Foundation) každoročne stovky miliónov dolárov do rôznych projektov po celom svete. Celkovo vynaložila Sorosova sieť podľa jeho vlastných slovza posledných 20 rokov viac ako 32 miliárd dolárov na podporu politických, sociálnych a mediálnych projektov. To je viac ako rozpočet Slovenskej republiky. 

Na Slovensku sa Sorosova Nadácia otvorenej spoločnosti zapojila do mnohých projektov, pričom počas svojho pôsobenia tu investovala viac ako 100 miliónov eur. V súčasnosti však už Soros ani veľmi nemusí financovať tieto mimovládky na Slovensku.

Ale zväčša sú tieto Sorosove mimovládky financované z peňazí nás všetkých, zo štátneho rozpočtu alebo eurofondov. Ročne ide o desiatky miliónov eur peňazí daňových poplatníkov, ktorí takto financujú Sorosove mimovládky na Slovensku.Tieto financie smerovali prevažne na podporu občianskych združení, mediálnych organizácií a zásterkových projektov súvisiacich s tzv. “demokratickými reformami.” Príkladom je Zmluva podpísaná bývalou ministerkou práce na integráciu ľudí prichádzajúcich z Ukrajiny Sorosovej Nadácii otvorenej spoločnosti na 16,9 milióna eur z eurofondov. Bez akejkoľvek finančnej spoluúčasti tejto mimovládky. V rámci tejto Zmluvy sa Nadácii otvorenej spoločnosti prepláca napríklad aj dobrovoľnícka práca. To je unikát, keď sa Slovensko v Zmluve z eurofondov zaviazalo preplácať Sorosovej nadácii dobrovoľnícku prácu.

Ukrajinská vojna a návrat k zdravému rozumu

Jednou z najnaliehavejších otázok je ukončenie vojny na Ukrajine. Vplyv zahraničných aktérov, vrátane rôznych mimovládnych štruktúr, prispel k eskalácii konfliktu a oslabil šance na diplomatické riešenie. Odstránenie tohto vplyvu z politickej scény pomôže nielen stabilizovať situáciu na Ukrajine, ale zároveň zabráni podobným scenárom v iných demokratických krajinách. Zároveň sú Sorosove mimovládky vo väčšine krajín najväčší podporovatelia vojny, keď robia zbierky na zbrane a muníciu. To platí aj o Slovensku.

Zdroj: TS/Inštitúcia sociálnej demokracie

KOMENTÁRE ČLÁNKU :

Martin Halás: Svet stojí v roku 2025 pred výzvou vysporiadať sa so Sorosovcami

Odoberať
Upozorniť na
7 Komentáre
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasovaných
Vložená spätná väzba pre všetky komentáre
Zobraziť všetky komentáre